Spoznávame štandardy: Vplyv editorov a prehliadačov

DTD, teda Document Type Definition (definícia typu dokumentu) je dôležitá definícia, pomocou ktorej Váš prehliadač, či WYSIWYG editor (What You See Is What You Get – čo vidíš, to dostaneš) dokáže interpretovať zdrojový kód stránky, podľa Vami použitého, respektíve zvoleného DTD.

DTD vlastne slúži na to, aby prehliadač vedel, aké elementy alebo ich vlastnosti sú pri danej definícii povolené. S použitím tagu, respektíve elementu, ktorý nie je povolený v DTD, ktoré ste si zvolili, tak nespĺňate určitú kompatibilitu s touto definíciou. Ak spĺňate definíciu Vami zvoleného DTD, tak ste dosiahli, že Vaše stránky sú valídne.

Každý jazyk určený pre tvorbu stránok má určite normy. XHTML ich má zatiaľ napríklad štyri (respektíve päť). Pre HTML sa momentálne používa šesť noriem, ale ako bolo spomenuté minule, HTML sa dnes považuje za zastaralé a nevhodné.

Pre jazyk HTML existujú teda tieto normy: 2.0, 3.2, 4.0, 4.01 Transitional, 4.01 Frameset 4.01 Strict, ISO/IEC 15445:2000 (ISO-HTML). Odporúča sa používať norma HTML 4.01 Strict, ktorá je z nich najprísnejšia a momentálne snáď aj najrozšírenejšia.

Hojne sa však používa i norma 4.0 a niekedy narazíte na stránky, ktoré vyhovujú norme 3.2 (táto norma je však najvhodnejšia pre zachovanie kompatibility so všetkými prehliadačmi), ktorá je už značne zastaralá a nevyhovujúca, lebo jej chýbajú značné rozšírenia normy 4.0 a takmer najstaršia norma 2.0 sa už ani nepoužíva.

Pre jazyk XHTML existujú tieto normy: XHTML 1.0 Transitional, XHTML 1.0 Frameset, XHTML 1.0 Strict, XHTML Basic 1.0 a XHTML 1.1, ktorá sa odporúča používať. Nič sa však nestane, keď použijete XHTML 1.0 Strict, lebo výrazne rozdiely medzi týmito dvoma normami takmer nie sú. Takže prechod z jednej normy na druhú by Vám nemal robiť takmer žiadne problémy. Norma XHTML 1.0 Transitional je vhodná najmä hlavne pre tých, ktorý prechádzajú z HTML na novšie a lepšie navrhnuté XHTML.

V skutočnosti práve iba jazyk HTML má oficiálne platný a uznávaný štandard a to práve ISO/IEC 15445:2000 (ISO-HTML) a aj práve preto sa validite stránok neprikladá až taká dôležitosť, lebo dodržiavanie DTD (teda validita) je skôr určitým vodítkom na ceste dodržiavania štandardov, než samotným cieľom. Predsa len dodržiavanie štandardov nie je len o validite stránky!

Existujú napríklad stránky, ktoré valídne rozhodne nie sú a pritom sa zobrazia takmer rovnako. Snáď najznámejším zástupcom takejto stránky je najčastejšie používaný vyhľadávač a to www.google.com, ktorý nemá definovaný ani doctype (teda použité DTD), čo sa považuje za fatálnu chybu.

Napriek tomu je stránka plne funkčná a hlavne sa zobrazuje rovnako takmer na každom zariadení schopné zobrazovať internetové stránky v jazykoch HTML a XHTML. Aj to je dôkaz toho, že validita stránky je len odporúčaním alebo skôr vizitkou autora stránky.

Ale späť k prehliadačom a ich vplyvu na dodržiavanie štandardov. Teda keď určíte DTD Vašej stránky, tak každý prehliadač sa tomu prispôsobí a snaží sa riadiť danou normou. Lenže každý prehliadač plne nepodporuje definíciu DTD a to sa týka hlavne noriem XHTML a najmä preto zobrazovaný výsledok v nich býva rôzny.

Najväčšie problémy s podporou DTD má práve paradoxne najrozšírenejší prehliadač a to Internet Explorer od spoločnosti Microsoft. Navyše Microsoft sa snaží pomocou Internet Exploreru pretlačiť vlastné štandardy, ktoré okrem neho nik iný nepodporuje, čo malo za následok, že internet bol zaplavený nekvalitnými alebo štandardom nevyhovujúcimi stránkami, ktoré ste mohli pozerať len cez prehliadač Internet Explorer.

S podporou jednotlivých DTD sú na tom lepšie takmer všetky ostatné prehliadače. Snáď najlepšej podpory sa dočkáte takmer vo všetkých prehliadačoch založených na jadre Gecko, ako je napríklad Mozilla a Mozilla Firefox ale aj K-Meleon či MyIE2 (Maxthon, ale v ňom zatiaľ jadro Gecko funguje len skúšobne), ale aj v čoraz obľúbenejšej Opere. Žiaľ ale ani v týchto prehliadačoch sa nedočkáte plnej podpory, a opätovne sa to týka hlavne noriem XHTML.

Práve preto je Internet Explorer krajne nevyhovujúci pri prehliadaní stránok, lebo okrem toho, že má problémy s rôznymi bezpečnostnými dierami, tak nesprávne interpretuje zdrojový kód stránky a Vám sa nemusí v skutočnosti zobraziť to, čo autor stránky vytvoril. Aj práve kvôli ešte stále nedokonalej podpore XHTML v internetových prehliadačoch je jazyk HTML stále tak výrazne rozšírený, s ktorým praktický nemá problém žiaden prehliadač.

Na nie úplnú podporu narazíte aj pri CSS. Opätovne najväčšie problémy pri dodržiavaní má Internet Explorer, ktorý navyše s každou svojou novou verziou si niektoré CSS vlastnosti vysvetľuje inak. Takmer úplnú podporu, stále však nedostačujúcu, sa opätovne dočkáte v prehliadačoch využívajúcich jadro Gecko a v Opere.

Použitie akéhokoľvek prehliadača však nemá priamy vplyv na dodržiavanie štandardov, záleží len od tvorcu stránky, či svoje stránky optimalizuje (prispôsobuje) len pre určitý prehliadač, teda aj pre jeho slabiny, alebo sa snaží dosiahnuť rovnaký výsledok v každom prehliadači.

Podobne ako v prehliadačoch aj v WYSIWYG editoroch sa každý editor snaží riadiť DTD. Žiaľ každý editor, tak ako prehliadač, sa s DTDi riadi po svojom. Najväčšie problémy očakávajte v Microsoft Frontpage. S čoraz lepšou podporou DTD sa stretávate v každej novej verzii produktov od firmy Macromedia, ako je napríklad veľmi obľúbený Dreamweaver alebo Homesite.

Celkom dobrej podpory sa dočkáte v celkom neznámom 1stPage 2000, ale nie na takej úrovni ako napríklad v editoroch Dreamweaver a Homesite. Ale najmenej problémov s DTD má takmer každý WYSIWYG editor používajúci jadro Gecko pre vykresľovanie stránok, ako je napríklad NVU alebo Composer v Mozille.

Používaním napríklad Microsoft Frontpage, ktorý Vám neumožňuje kontrolu nad kódom stránky, výrazne ovplyvňujete aj dodržiavanie štandardov, lebo tento editor väčšinou produkuje stránky, ktoré úplne alebo z časti nevyhovujú štandardom a Vy priamo cez Frontpage tento výsledok nemôžete ovplyvniť.

To isté platí aj o ostatných WYSIWYG editoroch, v ktorých ak používate len objektové rozhranie a nezasahujete do kódu, tak výsledok nemusí zodpovedať štandardom. Našťastie väčšina editorov (teda okrem Frontpage) sa snaží DTD čo najlepšie podporovať a tak sa podarí celkom často aj bez zásahu do kódu vytvoriť valídne stránky, ale ako bolo spomenuté vyššie, tak validita stránky nie je všetko.

Rozhodne sa odporúča používať hlavne mód v týchto editoroch, ktorý Vám umožňuje priamo editovať kód a len dodatočne používať objektové rozhranie. Ak si však dôverujete a viete sa riadiť DTD, tak rozhodne skúste tvoriť stránky napríklad v notepade alebo o niečo na funkcie bohatšom PsPade, ktorý Vám osobne môžem odporučiť.

Vplyv editorov a prehliadačov je teda len do určitej miery. O tom ako stránka bude dodržiavať štandardy a teda aká bude prístupná závisí hlavne od autora stránky. Preto je dôležité, aby každý tvorca stránok vedel o štandardoch a snažil sa ich dodržiavať. Získa tým najmä väčšiu prístupnosť, teda si jeho stránku môže pozrieť väčší počet návštevníkov.

V poslednej časti si prečítate :

- pomôcky pre tvorbu stránok, ktoré dodržiavajú štandardy
- sú valídne stránky našim konečným cieľom?

Michal Slančík