Makrá v OpenOffice.org 4/IV. – Dialóg pre nezalomiteľnú medzeru 2.

V minulom dieli nášho seriálu sme si navrhli prvé dialógové okno, pomocou ktorého chceme nastavovať parameter pre riadenie vkladania nezalomiteľnej medzery za spojku „a“. Tento návrh vlastne spočíval z výberu vhodných položiek (políčok, prvkov), ktoré sme pre náš dialóg požadovali a ich následnej grafickej úpravy vrátane vhodného textového sprievodu.

Pochopiteľne, takýto návrh musíme vždy urobiť ako prvý, pretože až na jeho základe môžeme s takto pripraveným dialógovým oknom pracovať. A práve na túto prácu – t.j. otvorenie dialógového okna, nastavovanie a čítanie údajov z jednotlivých políčok až po jeho zatvorenie sa zameriame práve dnes.

Z hľadiska programovacieho jazyka StarOffice Basic je dialóg špecifický objekt s množinou preddefinovaných funkcií. Teraz sa musíme vrátiť k druhému dielu, v ktorom sme spomínali, že všetky dialógy máme vlastne uložené v nami zadefinovaných knižniciach, citujem: „… Aj na tejto záložke nájdeme stromovú štruktúru jednotlivých knižníc, po rozbalení ktorých sa nám zobrazí zoznam dialógov, ktoré v nich máme definované. V organizátorovi máme teraz možnosť pridať názvy nových dialógov, ktoré chceme v budúcnosti definovať, takže napr. do knižnice "Vlastne_makra" si cez tlačidlo "Nový…" pridáme nový dialóg, ktorý nazveme napr. "Dialog_Nezalomitelne_Predlozky_"…“

Predpokladajme, že sme dodržali túto štruktúru. K nášmu dialógu sa potom dostaneme pomocou nasledujúcej postupnosti príkazov:

REM Definícia premennej, pomocou ktorej budeme pristupovať k nášmu dialógu
dim dlg as object

REM Sprístupnenie knižnice Vlastne_makra
DialogLibraries.LoadLibrary("Vlastne_makra")

REM Priradenie dialógu Dialog_Nezalomitelne_Predlozky_ do premennej dlg
dlg=CreateUnoDialog(DialogLibraries.Vlastne_makra.Dialog_Nezalomitelne_Predlozky_)
Keď už máme dialógové okno sprístupnené, môžeme ho otvoriť a zatvoriť. Zatvorenie je jednoduché, pretože sa môže urobiť kliknutím na štandardné zatváracie tlačidlo okien (de facto sa správa ako tlačidlo „Cancel“), alebo, ak sme definovali tlačidlá „OK“ a „Cancel“, tak kliknutím na jedno z nich. Pravdaže, v programe nás bude následne zaujímať, ako sme dialóg vlastne ukončili. Všetky tieto činnosti (t.j. otvorenie a oznámenie, ako sme dialógové okno zatvorili) nám zabezpečuje jedna jediná funkcia „Execute“, ktorá je súčasťou premennej, ku ktorej sme priradili dialóg:

if dlg.Execute()=1 then
 REM Dialógové okno sme ukončili klávesou „OK“
else ' nadobúda hodnotu 0
 REM Dialógové okno sme ukončili klávesou „CANCEL“
endif

Pokiaľ už s dialógovým oknom nebudeme pracovať, musíme ho nakoniec uvoľniť z pamäte príkazom:

dlg.dispose()

To by z funkcií pre prácu s celým dialógovým oknom mohlo zatiaľ stačiť. Ešte stále sme sa však nedostali k jednotlivým položkám (okrem tlačidiel „OK“ a „Cancel“), ktoré máme v dialógovom okne definované a ktoré nás, pochopiteľne, zaujímajú najviac. Všetky položky, ktoré sme do dialógového okna vkladali sú prístupné v časti „model“, za ktorým uvádzame ich názov. Ak máme dialógové okno prístupné (predpokladajme že v premennej dlg), k nami zadefinovanému zaškrtávaciemu okienku „Vkladať za spojku a“, ktoré sme minule vo vlastnostiach nazvali „Za_spojku_a“ sa dostaneme nasledovne:

dlg.model.Za_spojku_a
Týmto spôsobom sa sprístupňuje celý rad parametroch a hodnôt, ktoré pre túto položku môžeme nastavovať. Zatiaľ sa však budeme zaoberať iba jednou z nich – jej hodnotou. Táto je následne prístupná cez položku „State“:

dlg.model.Za_spojku_a.State
Pochopiteľne, programovací jazyk StarOffice Basic má štandardne nastavené počiatočné hodnoty všetkých typov položiek, ktoré do dialógového okna môžeme vložiť. V prípade zaškrtávacieho okienka je to hodnota 0, t.j. okienko nie je zaškrtnuté. Vlastnému nastavovaniu a jeho následnému odpamätávaniu do pracovného súboru na disku sa však budeme venovať až nabudúce.

Na budúce: Ako to všetko dať dokopy, alebo spolupráca funkcie pre vkladanie nezalomiteľnej medzery za spojku „a“ s dialógom a funkciou pre odpamätanie údajov do pracovného súboru na disk.