Umelá inteligencia – čo nám dá a čo zoberie?

Vytvorenie bytosti z núl a jednotiek, ktorá bude schopná rozpoznávať realitu, komunikovať a schopná sa rozhodovať nie len podľa sofistikovaných generátorov náhody, ale podľa vnútorného uváženia a cítenia. Aké následky by mal na náš svet tento objav? V prvom rade si myslím, že ak by sa podarilo vynájsť umelú inteligenciu schopnú autonómneho rozmýšľania a tvorivosti, profesia programátora by v tej chvíli zanikla. Programy by sa programovali samé podľa požiadaviek jednotlivých užívateľov do niekoľkých sekúnd.

Už dnes sa často hovorí o inteligentných programoch, alebo prvých experimentoch s pseudo-umelou inteligenciou - aplikáciami, ktoré v sú skúšané v laboratóriách. Dokážu sa učiť novým veciam samostatne, alebo simulátory reality, ktoré zohľadňujú všetky aspekty zdanlivo chaotického sveta náhod. Veľké kroky sa robia hlavne v oblasti, ktorá sa snaží napodobniť ľudský mozog a vytvárajú sa inteligentné programy, pracujúce na tzv. neurónových zhlukoch. Nedostali sme sa však až do fáze, kedy môžeme zveriť zdanlivo inteligentným strojom skutočne závažné veci a úlohy.

Pre vytvorenie umelej inteligencie je prvým dôležitým krokom definovať pojem inteligencia. Inteligencia je veľmi relatívny pojem rovnako ako logika. Logika vychádza z javov a vecí, ktoré sa nám zdajú normálne, a jednoznačné, teda logické. Ak by sme sa narodili na inej planéte, kde predmety nepadajú smerom dolu ale hore tak, by sa nám to zdalo logické a po príchode na Zem by naša logika stratila význam. Podobne je to aj s umelou inteligenciou.

Nie je jednoznačné čo možno a čo nemožno považovať za umelú inteligenciu. Našlo sa zopár ľudí, ktorí sa pokúsili sformulovať určitý všeobecne použiteľný test, ktorý by presne určil a povedal toto je inteligentný stroj a toto nie je. Jedným z týchto testov je Turingov test. Už sa o ňom písalo v článku Chatboty – (ne)inteligentný priatelia. ide o test, kedy respondent kladie otázky dvom subjektom z ktorých jeden je počítač a druhý je človek. Ak respondent nedokáže zistiť, ktoré odpovede pochádzajú od počítača a ktoré od človeka, tak je počítač vyhodnotený ako inteligentný.

Posuňme sa ale trošku ďalej. Povedzme, že by sa podarilo vytvoriť umelú inteligenciu. Zamyslime sa nad dnešným programovaním. Každý program je tak nesmierne nedokonalá vec, že stačí aby sa vyskytla udalosť, na ktorú nie je program pripravený a už si nevie rady. Odhliadnime ale od tohto faktu. Každý program obsahuje množstvo chýb, to je nepopierateľný fakt. Ak by sa ich len zopár objavilo v umelej inteligencií, aké by to malo následky, ak by sme zverili do rúk údajnej spoľahlivej umelej inteligencie naše stroje a náš život? Kto bude zodpovedný za odovzdanie poznatkov umelej inteligencií? Kto ju naučí čo je dobré a čo je zlé? Osobne si myslím, že ľudstvo nie je v žiadnom prípade pripravené na tento krok. Stali by sme sa zodpovednými za stvorenie niečoho, čo samo myslí, a uvažuje a to by znamenalo obrovskú ťarchu zodpovednosti.

Pýtam sa poslednýkrát... Unesie ľudstvo zodpovednosť za takýto objav, ak mnohí nedokážu niesť zodpovednosť za samých seba alebo svoje deti? Vytvorenie umelej inteligencie v pravom slova zmysle je veľký krok a potrebujeme dospieť vnútorne, aby sme boli pripravení na túto udalosť.