Inet.sk

Vedeli ste, že riadenie ľudských zdrojov má svoje korene už v dávnom praveku?

4. 1. 2003, Ostatné, Ing. Dáša Polakovičová, PhD., 0 komentárov

Nie? Tak čítajte ďalej... - Riadenie a vedenie ľudí je fenomén spoločenského života, ktorý sprevádza históriu ľudstva už od praveku. Vtedy vznikali prvé spoločenské skupiny, brániace svoju ľudskú existenciu proti nepriateľskému okoliu a im neznámej, tajuplnej prírode.

(seriál - Vývoj riadenia ľudských zdrojov - časť I.)

Na vedúce osobnosti sa začali klásť určité kvalifikačné nároky - veľká fyzická sila a súčasne aj inštinkt, ktorý im pomáhal správne sa rozhodovať v nebezpečných situáciách, aké sprevádzali vtedajší každodenný život. Vedúci pracovník tejto historickej etapy strácal svoje postavenie a obyčajne aj svoj život vtedy, keď sa dostal do konfliktu so silnejším, alebo keď s pribúdajúcim vekom začala ochabovať jeho sila.

  V histórii novoveku nastala zmena v tom smere, že telesná prevaha čoraz viac začala strácať svoj význam. Dlhý čas sa však u vedúcich pracovníkov veľmi oceňoval ich inštinkt, ktorý predstavoval významnú súčasť umenia riadiť a viesť ľudí.

          Štátoprávnou charakteristikou novovekého vývoja feudálnej spoločnosti bol absolutistický štát s vytvárajúcim sa novým typom vzťahov poslušnosti.

         S francúzskou buržoáznou revolúciou (l789-l792) vznikli v etike i štruktúre medziľudských vzťahov veľké zmeny. S vydobytím hospodárskej moci a politických práv meštianstvom (buržoáziou), ktoré boli legalizované v ústave sa mení aj súbor princípov, na základe ktorých sa tvoria zákony, základné normy pre správanie sa občanov. Uplatňujú sa princípy diskusie, väčšiny a publicity, ktoré vytvárajú nové silové pole motivácií občanov.

         V pracovnej sfére tohto obdobia sa stále uplatňovali normy ľudských vzťahov a vedenia ľudí, ktoré boli charakteristické pre vojenskú organizáciu.

Pre vývoj riadenia a organizovania v 18. storočí bolo charakteristické, že riadiaci pracovníci pracujú prevažne na základe vlastných skúseností. Riadenie sa pokladalo za umenie riadiť a organizovať. Ako také je osobné, t.j. na jednej strane neprenosné na iných pracovníkov a súčasne je subjektívne, a preto aj minimálne systematické.

Etapovitý vývoj priemyslu a jeho rast, vznik pracovných skupín, deľba práce, nástup mechanizácie a s ňou spojenej špecializácie robotníkov, zväčšovanie podnikov a pod.vyvoláva vznik nových metód a techník riadenia a organizácie a vyžaduje ich širokú aplikáciu.

         V tomto období pravdepodobne končí prvá - predvedecká, empirická fáza vývoja riadenia ľudských zdrojov (17. a 18. storočie)

....pokračovanie v ďalšom článku