V úvode považujem za potrebné povedať, čo to informatizácia vlastne je. Vymedzenie tohto pojmu je dôležité preto, lebo neraz sa môžme stretnúť s otázkou, ako napríklad vláda plní program informatizácie. Takže: informatizácia je proces zavádzania informačno-komunikačných technológii (IKT) do praxe. IKT sú napríklad aj mobilné telefóny, ale tie nechajme tak. Pod IKT patria najmä počítače, počítačové siete a Internet. Čo teda môže vláda, parlament, mestské zastupiteľstvo v tejto veci urobiť?
Neškodiť
To najdôležitejšie je, tak ako aj v ostatných sférach života spoločnosti, neškodiť. Žiaľ, ani táto základná požiadavka nebola vždy splnená. Minulý rok parlament zo záhadných dôvodov neschválil novelu Telekomunikačného zákona vrátenú prezidentom, ktorú pár týždňov predtým schválil. Svoj postoj vtedy zmenilo KDH a SMK. Parlament tak procesu informatizácie nechal v ceste veľkú prekážku – tzv. prvú míľu, ktorej vlastníkom sú Slovenské telekomunikácie. Na telekomunikačný trh tak od 1. januára môžu vstúpiť ďalší hráči, ale požiadavka z neprijatej novely, hovoriaca o nediskriminačných podmienkach (napríklad pri prenájme prvej míle) dodýchala v parlamente. Dôsledok postavenia ST je zrejmý. Ako uvádza Súhrnná správa o stave spoločnosti (vydal IVO), počet ľudí, ktorí sa pripájajú na Internet z domova vzrástol za rok o tri desatiny percenta na 7,8%, čo je zahanbujúce. Očakávať v roku 2003 výrazné zlepšenie je naivné. Pri odstraňovaní najväčšej prekážky stojacej v ceste informatizácii parlament totálne zlyhal.
Obsah
Často sa hovorí o obsahu, čím sa myslí množstvo a najmä typ informácií, ktoré sa na Internete nachádzajú. Na Internete dnes nájdete takmer všetko. Spravodajstvo, zábavu, pornografiu, návod na výrobu bomby. Ale program najbližšieho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v mnohých mestách by ste hľadali márne. Prípadne skúste nájsť stránky niektorých Vyšších územných celkov. Otázka je, či môže vláda Internet zatraktívniť. Dávanie informácií na Internet sotva priláka nových užívateľov. Ak nie je Internet pre niekoho zaujímavý teraz, tak sa ním nestane preto, lebo tam môže nájsť návrhy zákonov alebo iné informácie poskytované štátnou správou. Takže otázka obsahu nie je o rozširovaní počtu používateľov Internetu ale o službe tým, ktorí sa k nemu pripojili alebo pripoja z iných dôvodov. V poskytovaní informácií cez Internet štátnou správou môžme hovoriť o výraznom posune vpred. Zaostáva však samospráva. Tu môžu IKT jednoduchým spôsobom umožniť obyvateľom vyjadrovať sa k otázkam, ktoré súvisia s kvalitou ich života. Cieľom samospráv by malo byť vytváranie mestských portálov, na ktorých budú informácie o dianí v meste (programy a rozhodnutia Mestských zastupiteľstiev, kontakty na poslancov, hlasovania, činnosť mestských komisií). Môžu byť na ňom sprístupnené informácie o miestnych podnikateľoch a o službách, ktoré ponúkajú. Samospráva môže na Internet prilákať tých, ktorí si ho nemôžu dovoliť mať doma a nemajú ho v práci a to sprístupnením Internetu aj z verejných priestranstiev, ako sú školy, knižnice, priestory Mestských úradov.
Zručnosti
Aby bolo možné napĺňať Programové vyhlásenie vlády, ktoré okrem iného hovorí: „Vláda vytvorí podmienky pre využívanie informačných technológii a postupný prechod na podávanie daňových priznaní, hlásení a majetkových priznaní prostredníctvom Internetu“ je nutné zabezpečiť, aby druhá strana komunikácie – čiže úradník štátnej správy, bol schopný IKT využívať. Tento problém rieši program ECDL (European Computer Driving Licence), ktorého cieľom je vzdelávať úradníkov a testovať ich schopnosti pracovať s modernými technológiami. Ide o program Európskej únie, ktorý sa realizuje už takmer všade. Okrem Slovenska. Pokiaľ nebudú úradníci schopní pracovať s IKT, tak splnenie Programového vyhlásenia vlády je nemožné. A čo je horšie, zaostávanie Slovenska bude pokračovať. Preto ide popri zavádzaní elektronického podpisu o jednu z najdôležitejších oblastí, ktorej sa musí vláda intenzívne venovať.
Modernizovať
Problémom, ktorý bráni využívaniu IKT verejnou správou je slabá vybavenosť hardvérovými a softvérovými prostriedkami verejnej správy. Ide o problém o to väčší, že jeho riešenie si vyžaduje nemalé finančné investície. Tie je možné získať šetrením na strane výdavkov zoštíhľovaním štátnej správy. Rozumne použité ušetrené prostriedky ušetria prostriedky ďalšie. Osobitnou oblasťou, ktorá si ale vyžaduje širokú verejnú diskusiu je otázka softvérových prostriedkov. Treba nájsť odpoveď na otázku, aké prostriedky je najefektívnejšie používať. Či používať komerčné aplikácie a operačné systémy alebo sa vydať cestou využívania prostriedkov, ktorých nadobudnutie je zadarmo (alebo takmer zadarmo) ale prinášajú zvýšené náklady na prevádzku. Takáto diskusia sa vedie po celom svete. Okrem Slovenska.
Učiť sa
Estónsko je krajina, ktorá mala po rozpade ríše zla horšiu štartovaciu pozíciu ako Slovensko. Napriek tomu, nás výrazne predbehli a patria medzi lídrov vo využívaní IKT. V Estónsku si uvedomili, že pomocou informačných technológií môžu preskočiť v čase dopredu, čo sa im aj podarilo. Chystajú sa na internetové voľby, do konca roku budú mať všetci obyvatelia občianske preukazy so zabudovaným čipom, kde sa nachádza elektronický podpis, daňové priznania podávajú cez Internet, ľudia komunikujú s úradmi z vlastných bytov, vláda nelistuje v strašnej kope papierov ale používa počítače. Žeby estónsky zázrak? Nie, to len Estónci niekoľko rokov robia to, o čom my len hovoríme. Máme napísané stratégie a akčné plány. A dosť. Schváliť a realizovať ich nemá kto.
Diskutovať
Ministerstvo zdravotníctva pripravilo materiál „Koncepcia zavedenia čipových kariet v zdravotníctve SR“. Ide o elektronické karty pacientov, lekárov a lekárnikov. Je to chvályhodný projekt, ale pracuje sa na ňom „potichu“, čo je škoda. Keby sa o tejto myšlienke diskutovalo, možno by autori dospeli k záveru, že takéto karty by mohli mať širšie využitie.
Ak to s napredovaním vo využívaní informačných technológií myslíme vážne, je najvyšší čas začať konať. Jedným z možných krokov by mohli byť prezidentské voľby uskutočnené s využitím Internetu. Jednak by bolo umožnené voliť občanom v zahraničí nielen na ambasádach ale aj na univerzitách a pracoviskách. Zvýšilo by to volebnú účasť a najmä by sme si dokázali (a nielen sebe), že čosi dokážeme.
Jozef Mečiar
