Inet.sk

Inet.sk - internetový denník

internetový denník

ANALÝZA: Veľký záujem o informatikov, ale nie o štúdium informatiky. Prečo?

Nedávny prieskum Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) odhalil veľké paradoxy slovenského trhu práce. Na jednej strane sú informatici medzi firmami najžiadanejší, na strane druhej neustále klesá dopyt po vysokoškolskom vzdelaní tohto druhu. Ako je to možné?

Okrem informatikov majú veľmi dobré postavenie na trhu práce aj absolventi stavebných a ekonomicky orientovaných fakúlt. Na opačnom konci rebríčka, s nízkym záujmom zo strany zamestnávateľov, sú pedagogické a právnické fakulty. Najmenší záujem je o absolventov poľnohospodárskych fakúlt.

V prvej desiatke TOP fakúlt, o ktoré majú zamestnávatelia najväčší záujem, je päť fakúlt informatického zamerania a to hneď na prvých piatich miestach. V prípade Fakulty informatiky a informačných technológií STU a Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity index záujmu presahuje dokonca 100%.

Podľa údajov z roku 2007, ktoré zverejnil týždenník Trend, sa platy manažérov v oblasti IT, projektantov, konzultantov a vývojárov pohybovali na úrovni medzi 1200 až 2000 eur mesačne (36 tisíc až 60 tisíc korún), kým priemerná mzda v národnom hospodárstve v roku 2007 bola 668 eur (niečo cez 20 tisíc korún).

Otázkou teda je, ako je možné, že ak dopyt po informatikoch prevyšuje ich počet, rovnako ako aj ich platové ohodnotenie je dvoj- až troj- násobne vyššie ako celoslovenský priemer, prečo tomu nezodpovedá aj záujem o štúdium informatických smerov?

Priemerné platy podľa agregovaných kategórií

Desať najlepšie plateených pozícií v IT

Náročnosť, ale aj imidž informatikov

Príčiny podľa mňa možno hľadať príčiny vo viacerých rovinách. Predovšetkým je to dané náročnosťou štúdia ako takého. Absolventi informatických smerov by určite vedeli rozprávať o tom, aké dlhé hodiny trávia nad vypracovávaním zadaní, projektov, bakalárskych či diplomových prác. Keďže študenti v ceste za získaním titulu často uplatňujú cestu tzv. ľahšieho odporu, často si vyberajú školu podľa toho, kde budú musieť vynaložiť oveľa menej energie na jej absolvovanie. Takáto orientácia je však veľmi krátkozraká a zvlášť za okolností, že globálna ekonomika a tým aj trh práce sú v kríze. Kým po minulé roky záujem o absolventov vysokých škôl výrazne prevyšoval ich počet, je vysoko pravdepodobné, že v najbližšom období sa situácia môže výrazne zmeniť. Firmy (a hlavne také, ktoré sú proexportne orientované) budú nútené v prvom rade prepúšťať nekvalitných a menej skúsených zamestnancov. Osobne sa nazdávam, že spoliehať sa vysokoškolský diplom už ani zďaleka nebude stačiť. Študenti budú jednoducho musieť ponúknuť viac.

Celý problém nízkej úrovne len umocňuje spôsob prerozdeľovania prostriedkov na vysoké školy, kde objem pridelených prostriedkov v drvivej väčšine závisí od počtu študentov. Motivácia zamerať sa na kvalitu je tak veľmi nízka. Školy sa neustále naháňajú za kvantitou a to automaticky spôsobuje aj znižovanie nárokov na absolventov.

Problém treba hľadať aj v nedostatočnom prepojení vzdelávacieho sektora s trhom práce. Ťažko možno nejako ovplyvniť zameranie súkromných škôl, ale verejné školy by mali nepochybne oveľa intenzívnejšie reflektovať potreby trhu práce. Možností, ako to zrealizovať je niekoľko: prostredníctvom vyšších dotácií pre vybrané študijné programy alebo vypísaním zaujímavých štipendií, ktoré by mohli pritiahnuť potencionálnych záujemcov.

Istú úlohu zohráva aj akýsi konzervatívny a nepríťažlivý pohľad na informatikov, resp. ich imidž. Treba mať však napamäti, že už dávno to nie sú iba kockatí matematici v kockovaných košeliach s ladvínkou zahĺbení do svojho sveta kódov a počítačových príkazov, ale začínajú dominovať aj projektanti, konzultanti, architekti či projektoví manažéri. Napokon, bez šikovných, komunikatívnych a rozhľadených IT expertov by asi len veľmi ťažko mohol ísť dopredu rozvoj internetu, e-governmentu a informačných technológií ako takých.

V žiadnom prípade týmto nechcem vyzdvihovať informačné technológie nad iné odvetvia. Pre úspešný ekonomický rast a konkurencieschopnosť našej krajiny je nevyhnutná kooperácia všetkých profesií – od filozofov, právnikov, pedagógov, cez medikov, farmaceutov až po informatikov a expertov v automobilovom priemysle. Je však potrebné zvážiť, do ktorých študijných programov by mala spoločnosť investovať viac (energie, peňazí) a ktoré by sa mali postupne utlmovať. Dávať peniaze do študijných programov, o ktorých absolventov nie je záujem, sú vyhodené prostriedky.

Autor je absolventom Fakulty elektrotechniky a informatiky STU a doktorandom na Fakulte hospodárskej informatiky EU BA.

Index záujmu zamestnávateľov podľa zamerania fakulty

Zdroj: ARRA a Profesia, 2009

Ing. Michal Feik
michal@feik.sk, www.feik.sk
ICQ# 199116026

Ďalšie články v tejto kategórii

Najnovšie články na Inet.sk

Pôvodná diskusia k článku

Z FEI som odisiel kvoli tomu ze prve dva roky som nerobil absolutne nic odborne co by som uz predtyym nevedel, storocny profesori ma ucili matematiku a fyziku, moj zaujem pritom bol na sietovych a pocitacovych technologiach, mozte sice odporovat ze pocitace su zalozene na matematickych vypoctoch, ale ja som sa nechystal vymysliet novy typ PC, iba programovat, spravovat siete robit grafiku na PC. A toto je hlavný dovod preco ludia nemajú záujem o štúdium na IT fakultách.

23. 04. 2009 Palovčík 195.168.24.xxx

by ma zaujimalo z kadial maju tie info o platoch lebo na tejto urovni co su tu uvedene je to realne max v bratislave

23. 04. 2009 ceco 212.108.216.xxx

Prave toto sa na vysokych skolach neuci, pretoze sa to dokaze naucit ktokolvek. Staci precitat zopar knih, prejst par tutorialov... Ale to si potom nie je mozne hovorit informatik ;-P

23. 04. 2009 still 147.251.208.xxx

odkial si prisiel na to ze sa to na vysokych skolach neuci? uci sa aj to a dost. i ked to mozno zalezi od konkretnej skoly. niektora je viac teoreticka, ina zase viac zamerana na technologie.
ale principialne na kazdej su aj predmety, ktore s informatikou vobec nesuvisia.

24. 04. 2009 eternal_noob 88.212.6.xxx

Uroven skolstva je mizerna, kto to zisti vcas, ma este nadej zobrat nohy na plecia a utekat zo skoly kade lahsie. Michael Dell to vo svojom prihovore vystihol velmi presne (on a vela klucovych osobnosti IT biznisu nema vobec vysoku skolu) - zatial co jedni roky spia na prednaskach, odpisuju co sa da a preliezaju rok za rokom k diplomu, druhi zatial hybu mozgom a zbieraju skusenosti a vedomosti v realnom svete. Kto ma potom lepsie moznosti na uplatnenie? Dnes uz netreba cakat kym nieco v Amerike vyskumaju, uverejnia v casopise, kym to niekto prelozi, uverejni u nas, 60rocny profesor to precita, napise skripta, a o 3 roky mozno uz moze nieco o "prevratnej novinke" povedat studentom... Dnes studenti aj nestudenti mozu mat informaciu par minut po zverejneni priamo od zdroja, a keby len to, mozu sa k tomu priamo opytat, vyjadrit, hladat suvislosti, atd, nepotrebuju na to nejakeho zamindrakovaneho profesora ktory ich dvakrat vyhodi zo skusky lebo sa zle vyspal. Doba kedy boli ucitel a vedecka kniznica primarnym zdrojom informacii, je nenavratne prec, vedecka kniznica zacina na www..

Ubohost vysokoho skolstva je jasne vidiet v praxi, absolventi ktori sa u nas vo firme zamestnali po vysokej skole, boli ovela menej pripraveni na pracovinu cinnost, a pristupovali k robote pasivnejsie a menej zodpovedne, ako ti co sa na vlastne nohy postavili po strednej (akoby este stale cakali ze mozu pracovnu dobu prespat a vysledok od niekoho odpisat). Vysokoskolaci ponukaju mizerne vedomosti a nulove skusenosti a ocakavaju predovsetkym vela penazi, len preto ze uz maju titul a su "nieco viac". Nasa mala firma spravila za par rokov sto milionov korun obratu a ide stabilne dalej, a ako tak rozmyslam tak ani jeden zo 6 klucovych ludi tu nema vysoku skolu. Krusne chvile sme si uzili prave vdaka niektorym inzinierom, ktori nepriek vysokej skole neovladali zakladne veci (ako moze inzinier ekonomie nevediet s ceny vratane DPH vypocitat zaklad dane? ako moze druhy inizinier ekonomie a manazmentu tri mesiace prepalit rozpocet na projekt o 200% lebo "to nejak neustriehol"? atd).. Co vysokoskolak, to tazky pripad, a ze sa ich tu uz vystriedalo.. nejeden potom zakotvil v T-Systems, tam beru kazdeho... Skoly produkuju za statne peniaze debilov, a T-Systems ich potom za statne peniaze plati... A zarabat na to maju ostatni... Ej ale nam je ten svet pekne skurveny..

26. 04. 2009 fufo 194.145.206.xxx

[quote]Doba kedy boli ucitel a vedecka kniznica primarnym zdrojom informacii, je nenavratne prec, vedecka kniznica zacina na www..[/quote]
Toto je podla mne blbost, pretoze mam kopu skusenosti z obomi a ked chces kvalitne teoreticke vedomosti musis ist do kniznice aj v knihe o pocitacoch z 80tych rokov najdes kvalitnejsi vyklad ako na internete (vatsinou)...
Podla mna vyska je dobra vec ale velmi zalezi na tom co je to za vyska, ako sa ten clovek ucil a.t.d. okrem toho nemusi kazdy kto sa chce zivit programovanim studovat priamo informatiku, niekedy je podla mna lepsie studovat matematiku...
[quote]Ej ale nam je ten svet pekne skurveny..[/quote]
Kulturne sa vyjadruj ....

27. 04. 2009 Jancino 195.91.79.xxx