Inet.sk

Visual Basic.NET – 2. diel

18. 12. 2009, Programovanie, Peter Hrdlica, 0 komentárov

Dnešné hlavné témy sú premenné, operátory a rozhodovacia štruktúra If .. Then. Želám Vám príjemné chvíle pri študovaní tohto článku.

Úvod

            Vítam Vás pri druhej časti seriálu o programovaní vo VB.NET. Tento krát si okrem zopakovania postupov z minulého dielu priblížime rozhodovaciu štruktúru – podmienený príkaz If .. Then a takisto si priblížime premenné a aritmetické operátory vo VB a prácu s nimi.

Podmienený príkaz – IF .. THEN

            Ako už názov hovorí, jedná sa o príkaz, ktorý bude fungovať ak bude / nebude platiť nejaká podmienka. Jednoduchý príklad zo života je: Ak (if) prší tak (then) si vezmem dáždnik. Čiže aj je splnená podmienka, že vonku prší, tak si dáždnik vezmem. V reči programátora sa teda pri príkaze IF .. THEN jedná o rozhodovaciu štruktúru, ktorá vyhodnotí či platí podmienka, prípadne niekoľko podmienok a v závislosti od výsledku, ktorý dostane vykoná príkaz, prípadne blok príkazov. Kompletný zápis príkazu teda bude vyzerať nasledovne:

If podmienka1 Then

            Príkazy pre platnosť podmienky1

ElseIf podmienka2 Then

Príkazy pre platnosť podmienky2

Sekvencia ElseIf sa môže opakovať aj viac krát

Else

Príkazy, ktoré sa vykonajú, ak nie je splnená ani jedna podmienka

End If

Toto je komplexný zápis rozhodovacej štruktúry, avšak nie vždy máme viac podmienok a teda je možné sekvenciu ElseIf, ale aj Else úplne vynechať. Možné zápisy sú:

 

If podmienka Then

            Príkazy pre platnosť podmienky

Else

Príkazy, ktoré sa vykonajú, ak podmienka neplatí

End If

Alebo

If podmienka Then

            Príkazy pre platnosť podmienky

End If

V tomto prípade je možnosť vynechať ukončenie štruktúry = vypustiť zo zápisu End If, v tom prípade je však možné použiť iba JEDEN príkaz a vložiť ho priamo za Then inak Vám debugger vypíše chybu. Prvý nasledujúci príkaz na novom riadku sa už vykoná nezávisle na platnosti podmienky. Zápis bude vyzerať takto:

 

 If podmienka Then Príkaz pre platnosť podmienky

 

Tu Vás prosím o zvýšenú pozornosť! Nechcem Vám nič zakazovať, ako programátori si aj tak vytvoríte vlastný štýl zápisu, no neodporúčam Vám použiť tento zápis. Často sa potom totiž môže stať, a to hlavne pri vnorených rozhodovacích štruktúrach, že spravíte zápis zle a program nebude fungovať ako má. To je pri niekoľkých tisícoch riadkov kódu už nevhodná chyba. Naučte sa teda používať kompletný zápis vrátane End If.

Zobraziť / Nezobraziť – vlastnosť Visible

Visible (viditeľnosť) je vlastnosť, ktorú ma väčšina prvkov. Ak je jej hodnota True čiže pravda, prvok je viditeľný a ak je jej hodnota False čiže nepravda, prvok viditeľný nie je.

Pomocou prvkov Label a Button a ich vlastnosti Visible si ukážeme názorný príklad na rozhodovaciu štruktúru If .. Then. Navrhnite si teda okno formulára približne podľa obrázka. Ak neviete, ako navrhnúť okno, dočítate sa o tom viac v predchádzajúcom článku.

 

 

Zmenu veľkosti, tvaru i rezu fontu zmeníte v rozbaľovacej položke Font v okne s vlastnosťami prvkov, farbu vlastnosťou ForeColor. Zmenu rozsahu poľa prvku Label uskutočníte zmenou vlastnosti Autosize a jeho umiestnenie okrem ťahu myšou aj vlastnosťou TextAlign. Vďaka vlastnostiam Autosize a TextAlign je možné jednoducho a rýchlo dosiahnuť úplne vycentrovanie textu vzhľadom na formulár, ako to je vidieť na obrázku.

Doprajte si čas na oboznámenie sa s týmito vlastnosťami. Ak ich neviete nájsť, uistite sa, že máte zakliknutý prvok Label1.

Náš „program“ bude mať po stlačení tlačidla za úlohu vyhodnotiť, či je nápis Label1 viditeľný, alebo nie. Ak je, zneviditeľní ho a naopak. Zápis kódu pre tlačidlo teda bude vyzerať nasledovne:

If Label1.Visible = True Then

    Label1.Visible = False

Else

    Label1.Visible = True

End If

Zápis si preložíme a bude znamenať asi toto:

Ak je nápis viditeľný Tak

            Zneviditeľní nápis

Inak

            Zviditeľní nápis

Koniec Ak

Ak sa pýtate, prečo sme použili iba Else a nie ElseIf tak je to preto, lebo vlastnosť Visible má iba dve hodnoty a to True a False. Čiže ak nie je splnená podmienka, ktorá sa pýta či je viditeľný, tak je určite neviditeľný.

Pre tých, ktorí si nie sú istý kam napísať tento handler, pridávam obrázok:

 

Ak teraz program spustíte tak sa po stlačení tlačidla nápis skryje a po jeho opätovnom stlačení znovu ukáže

 

Vlastnosť Enabled
Vlastnosť Enabled je podobná vlastnosti Visible. Rovnako ako Visible má aj Enabled iba hodnoty True a False. Avšak rozdiel je viditeľný a to doslova. Visible prvok skryje a Enabled ho iba „znefunkční“ – nedá sa naň kliknúť. Viď obrázok.
 

 

Príkaz vyzerá napr. takto:  Button1.Enabled = False

Premenné

            Už z matematiky určite všetci poznáte pojem premenná – jedná sa o písmeno, ktoré zastupuje určitú hodnotu, ktorú môžeme no nemusíme poznať. V programovaní je to o čosi inak. Tu je premenná písmeno, alebo skupina písmen a číslic začínajúca písmenom, ktorá zastupuje známu hodnotu. Táto hodnota môže byť známa užívateľovi, programátorovi, alebo programu samotnému, ktorý ju môže napr. aj vypočítať.

Rovnako ako v matematike existuje viac skupín čísel podľa toho ako sa s nimi pracuje (pr. celé, racionálne, inracionálne, komplexné, ..), tak i v programovaní delíme premenné na viac druhov podľa dátového typu.

Deklarácia premennej

Predtým, než môžeme nejakú premennú použiť, musíme ju najprv deklarovať. Spôsobov deklarácie premenných je viac v závislosti od toho, či ide o globálnu, alebo lokálnu premennú ap. Všeobecne sa vo VB.NET premenné deklarujú nasledovne:

Dim varName As varType

Príklad:

Dim cislo As Integer

Premennej sa môže priamo pri deklarácii priradiť hodnota, napr.:

Dim cislo As Integer = 2

Premenné zastupujúce celé čísla

Zatiaľ si ukážeme iba premenné, ktorých dáta smú byť iba celé čísla. Ak si všimnete v tabuľke, je dôležité premennej vybrať správny typ a to nie len preto, aby ste hodnotami neprekročili rozsah, ale aby premenná ani nezabrala príliš veľa pamäte. Každá premenná si totiž alokuje potrebné miesto v pamäti a keď budete v aplikácii používať väčšie množstvo premenných a ak k tomu ešte pridáte externé aplikácie bežiace paralelne s tou Vašou, môže to viesť k nestabilite. Preto ak viete, že budete používať čísla od 1 do 20, nedeklarujte premennú zbytočne ako napr. Long keď Vám stačí Byte.

Aritmetické operátory 

+	sčítanie	7 + 2 vráti 9
-	rozdiel	7 – 2 vráti 5
*	násobenie	7 * 2 vráti 14
/	podiel	7 / 2 vráti 3,5
	celočíselné delenie	7 2 vráti 3
Mod	zvyšok po delení	7 Mod 2 vráti 1
^	umocnenie	7 ^ 2 vráti 49
&	spájanie reťazcov	"7" & "7" vráti 77

Textové pole – TextBox

Textové pole je prvok, ktorý prvotne slúži na vstup informácií od užívateľa. Program môže informácie vyhodnocovať hneď pri zapisovaní do poľa pomocou handleru TextBox_TextChanged, alebo napríklad až po kliknutí na tlačidlo ako v prípade rôznych prihlasovacích formulárov.

Ako príklad na všetky vedomosti, ktoré ste zatiaľ nadobudli, si naprogramujeme malý program, ktorý bude počítať druhú mocninu užívateľom zadaného čísla. Formulár navrhni napríklad podobne:

 

Zisťovať či je v TextBoxe skutočne napísané číslo aj vypočítavať druhú mocninu čísla bude handler tlačidla a bude vyzerať nasledovne:

 

Dim i As Integer

If IsNumeric(TextBox1.Text) Then

i = TextBox1.Text ^ 2

Label1.Text = "Druhá mocnina čísla " & TextBox1.Text & " je " & i

Else

Label1.Text = "Nie je možné umocniť"

End If

Vysvetlivky

Funkcia IsNumeric() zisťuje, či je jej parameter číslo, alebo nie. V našom prípade je parametrom TextBox1.Text, čiže text textového poľa. Ak sa nám vráti hodnota True, užívateľ zadal číslo, môže nasledovať výpočet.

Špeciálne znaky ^ a & sú vysvetlené v tomto článku vyššie.

 

 

Program v podstate funguje správne, to však neznamená, že je bez chýb. Skúste vložiť desatinné číslo. Program síce vypočíta jeho druhú mocninu, no vynechá časť čísla za desatinnou čiarkou vo výsledku. To je spôsobené premennou Integer – jedná sa totiž o premennú, ktorá pracuje len s celými číslami. Tohto efektu sa môžeme zbaviť tým, že premennú zadeklarujeme napr. ako Double - Dim i As Double. Druhá „chyba“ je rozsah typu Integer. Pokiaľ vložíte číslo, ktoré sa nezmestí do rozsahu, program skolabuje. O ladení chýb a zabezpečovaní vstupov však až neskôr.

Záver

Dúfam, že pre Vás bol tento článok poučný a hlavne zrozumiteľný. Ak nie, alebo máte nejaké otázky, môžete sa mi ozvať na e-mail hrdlica@gmail.com a rád Vám poradím. Na precvičenie doterajších znalostí si môžete skúsiť naprogramovať základnú kalkulačku a ten, kto si myslí, že to zvládne, môže pridať mocniny, odmocniny, faktoriál ap.

Prajem príjemný deň, veľa zdaru pri programovaní a dovidenia nabudúce.

Peter Hrdlica

Tweet