Veď cieľom podporovania fotovoltiky je urýchlenie rastu tohto odvetvia a jeho dozretie do takej miery, aby z odkázanosti na podporu vyrástlo a dokázalo produkovať solárne inštalácie, ktoré by vyrábali elektrickú energiu za cenu elektriny vyrábanej z fosílnych zdrojov, pričom takýto deň nastane i v podmienkach Slovenska v priebehu 2-3 rokov. Tvorcovia podporných mechanizmov ukončením podpory väčších inštalácii na voľnej ploche okrem iného pravdepodobne sledujú rýchlejšie udomácnenie sa slnečných elektrárni na strechách, čo je chvályhodné.
Intenzívnou podporou s ktorou začali v Japonsku a neskôr formou výkupných cien v Nemecku, ktorú následne prevzali ďalšie krajiny sa stimulovaním súkromných investícií do fotovoltiky podarilo obrovské zrýchlenie inovácií a definitívne urýchlenie zostupného vývoja cien kľúčových komponentov potrebných na výstavbu fotovoltických inštalácii. Kým v Nemecku v roku 2009 dokázali postaviť slnečnú elektráreň za cenu technológie vyše 4 €/Watt, v júni 2011 ju bolo možné postaviť pri použití špičkových komponentov za menej než 2,6 €/Watt! Pri použití produktov priemerných výrobcov bolo možné dostať sa s cenou technológie až na hranicu 2€/Watt. Avšak nezabúdajme, že v mladom a zároveň technicky náročnom odvetví sa však ťah za najnižšou cenou na trhu nemusí vždy len vyplatiť.
Ďalším zaujímavým aspektom výroby elektriny zo slnka prostredníctvom solárnych panelov je jej tichosť, čo umožňuje umiestniť malé elektrárne priamo na miesta, kde sa elektrina spotrebúva, teda na rodinné domy, bytové domy, predajne, budovy služieb alebo priemyselné budovy. Dnes naopak si nikto neželá, aby vedľa jeho domova stála klasická elektráreň, a preto prakticky všetka elektrina sa vyrába mimo miest, čo predražuje jej cenu o náklady na nevyhnutnú prenosovú a distribučnú sieť ako napr. transformovanie napäťových hladín pri prenose elektriny, distribučné straty elektriny a podporne služby prenosových sietí atď. Prenos a distribúcia elektriny do domácnosti tvorí približne 30% podiel z koncovej ceny elektriny a tento objem pri fotovoltike spotrebiteľ neplatí, keďže dokáže vyrobiť elektrinu na vlastnej streche.
Rozvoj ekonomiky
Fotovoltika dlhododobo znamená aj potenciál pre investície do výroby a vývoja. Napr. v Nemecku počet zamestnancov dobieha úroveň zamestnancov automobilového sektoru!
Popri možnosti umiestniť slnečnú elektráreň na strechy, druhou strategickou výhodou fotovoltickej technológie je, že výroba prebieha bez logistiky vstupných surovín a navyše plnoautomaticky, t.j. do fotovoltickej elektrárne nedochádzajú denne zamestnanci. Preto slnečnú elektráreň vieme umiestniť na plochy, ktoré by nebolo možné využiť žiadnym iným spôsobom. Buď sú to priemyselné areály ale i tzv. brownfields ako nedostatočne využívané, kontaminované a častokrát úplne opustené , priestory so zvýšeným rizikom pre človeka resp. doslova areály toxického charakteru, kde sa občianska výstavba neumožňuje z bezpečnostných dôvodov. Tieto plochy vôbec nie sú malé a predstavujú nemalý potenciál pre rozvoj obnoviteľnej energetiky Slovenska. Napríklad ak si zoberieme 3km široké ochranné pásmo v okolí bezmála 2km širokej atómovej elektrárne zaberá plochu skoro 64km2. Na tejto ploche by bolo možné umiestniť slnečnú elektráreň s výkonom 2.500 MWp, čo je mimochodom takmer 2 násobok inštalovaného výkonu samotnej atómovej elektráne !
K veľmi zaujímavými priestorom, ktoré by bolo možné využiť pre výrobu elektriny zo slnka, sú rozsiahle zdevastované plochy, ktoré zostali na Slovensku nevyužité po ukončení priemyselnej či banskej činnosti na mnohých miestach. Napríklad pri obci Rudňany sa nachádza odkalisko ako pozostatok bývalej banskej činnosti, kde je pôda o rozlohe niekoľko hektárov úplne zdevastovaná pre vysoký obsah toxických látok, ktoré sa v odkalisku po mnoho rokov koncentrovali. Takýchto plôch je veľa, no vyžadujú si riešenie buď aktívnou alebo pasívnou sanáciou, sú dlhodobo nevyužiteľné a umiestnenie slnečnej elektrárne sa javí byť často jedinou alternatívou. Pritom by vôbec nešlo o svetovú novinku. Jedna z najväčších slnečných elektrární na svete sa nachádza v bývalom tréningovom priestore Sovietskej armády v Nemecku. Elektráreň Lieberose stojí na 162 ha plochy zničenej muníciou a chemikáliami. Za jednorazový nájom dokázal investor očistiť plochu od zvyškov munície a efektívne ju využiť. Pasívna sanácia znečistenia bude prebiehať desaťročia a po skončení životnosti priestor plánujú revitalizovať.
Ďalšie zaujímavé priestory sú ochranné pásma diaľnice a ich protihlukové steny, protipovodňové ochranné hrádze, haldy po banskej činnosti. Dôvodom prečo sa tieto priestory nevyužívali už doteraz, je administratívna náročnosť spojená s prístupom kompetentných úradov, od ktorých nebolo možné získať stavebné povolenie. Dnes t.j. po 30.6 a teda už po zmene podmienok v zákone o Obnoviteľných zdrojoch to už možné ani nie je. Nestálo by za to opätovne zvážiť využitie takýchto plôch práve na výstavbu napr. solárnych elektrární ? Príležitosti pre perspektívnu ekologickú čistú energiu zo slnka sú všade naokolo, stačí len trochu zmeniť uhol pohľadu.
Autori: Martin Borčin a Martin Toman, Slovenská asociácia fotovoltického priemylu (SAPI)
