Výkonní manažéri boli prakticky totožní s majiteľmi finančných a materiálových zdrojov. Len v ojedinelých prípadoch fabriky riadili platení manažéri v dnešnom slova zmysle, nezávislí od vlastníckych vzťahov k obom uvedeným zdrojom.
Z činností, ktoré súvisia s riadením ľudí sa na najnižšej úrovni praktizovalo organizovanie práce zamestnancov, evidencia zamestnancov a vyplácanie miezd.
V tomto období sa začína spolu s riadením ako vedným odborom formovať aj riadenie ľudských zdrojov. Historicky najstaršie poňatie riadenia ľudských zdrojov chápalo riadenie ľudí ako službu zabezpečujúcu v prvom rade administratívne práce a administratívne procedúry spojené so zamestnávaním ľudí, zriaďovaním, uchovávaním a aktualizáciou dokumentov a informácií týkajúcich sa zamestnancov a ich činností a poskytovaním týchto informácií riadiacim zložkám podniku. Toto poňatie teda riadenia ľudských zdrojov prisudzovalo výlučne pasívnu rolu a vžilo sa pre neho označenie „personálna administratíva“.
Hlavnou školou riadiacich pracovníkov je škola skúseností, metóda chýb a omylov je profilujúcou metódou formovania riadiaceho pracovníka. Riadený systém, ťažiskom ktorého je stále výrobná dielňa, je pomerne málo zložitý a preto mohol pracovník v tejto etape s dobrým výsledkom využívať svoju intuíciu, schopnosti i zbehlosti improvizovať. Voči ľuďom, zamestnancom, sa praktizovalo hrubé správanie, ktoré spočívalo v agresívnom potláčaní akéhokoľvek náznaku odporu alebo nespokojnosti s podmienkami alebo kvalitou práce. Motivačné silové pole vedených ľudí bolo teda charakterizované zastrašovaním a preventívne pôsobiacim násilím.
Charakteristickou črtou pre toto obdobie, ktoré predstavuje začiatočnú etapu vedeckého riadenia (19. storočie a začiatok 20. storočia) je aplikácia mnohých metodických postupov, prevažne analytických. Napríklad nedostatok pracovníkov vo výrobe po vstupe USA do prvej svetovej vojny urýchlil vznik nového prvku, ktorý sa stal základom vedecky fundovaného systému práce s ľuďmi. Vznikali tzv. oddelenia pre osobné riadenie (personal management), ktoré sa zaoberali vzťahmi medzi robotníctvom a vedením podniku, sociálnymi otázkami, najímaním, povyšovaním, prepúšťaním. Personálna práca v podobe personálnej administratívy však prežíva až do súčasnej doby v podnikoch, v ktorých je význam riadenia ľudských zdrojov nedoceňovaný.
...pokračovanie v ďalšom článku...
