Bez informatizácie spoločnosti to nepôjde

Táto priorita je rozhodne oprávnená. Vo väčšine porovnávaných kritérií z danej oblasti, či už ide o údaje EK alebo OECD, je Slovensko spravidla na poslednom alebo predposlednom mieste. Spomeniem napríklad pomer rozšírenia internetu a jeho cien v krajinách OECD (posledné miesto!) alebo úroveň rozšírenia vysokorýchlostného internetu podľa správy EK o elektronických komunikáciách (predposledné miesto!). Tiež stojí za povšimnutie, že v decembri 2003 sme podľa tejto ostatnej správy EK boli najmenej liberalizovaný telekomunikačný trh v EÚ, čo sa dalo vyčítať aj z grafov o cenách hovorov z pevných sietí (väčšinou sme druhá najdrahšia krajina!).

Najproblematickejšie je na Slovensku plnenie akčných plánov. Stratégia informatizácie spoločnosti má vo svojom Akčnom pláne celkom 56 úloh, z toho 38 malo byť splnených už v roku 2004. Bola však zrealizovaná iba 1! Keďže išlo o vybavenie všetkých škôl výpočtovou technikou, vďaka akcii Deutsche Telekom, ani táto úloha nebola splnená pričinením štátu. Problémový je aj budovanie eGovernmentu (on-line elektronických služieb verejnej správy). EK tieto služby delí na 20 základných typov, tak pre občanov ako i podnikateľov, ale v SR zatiaľ nefunguje ani jedna!

Je určite správne, že vláda chce túto Lisabonskú stratégiu schváliť. Je dobre, že k nej minister financií otvoril verejnú diskusiu, že sa v januári konala konferencia MINERVA (napríklad ku širokopásmovej stratégii nebolo nič, čo ešte prinesie problémy). Ak má byť akákoľvek stratégia úspešná, musí byť o nej verejnosť minimálne informovaná.

Prioritná rozvojová oblasť Informačná spoločnosť má predpoklady stať sa dobrým východiskom pre ďalšie smerovanie našej spoločnosti. Aj ona bola síce koncipovaná úzkym okruhom autorov, ale možno predpokladať, že po tejto odbornej diskusii bude ešte vylepšená. Možno aj o iné naformulovanie hlavných priorít rozvoja IS, keď okrem troch základných pilierov (infraštruktúra, služby+obsah, zručnosti), budú spomenuté aj tzv. horizontálne problémy, ktoré podľa niektorých odborníkov nie sú v tejto stratégii dostatočne rozpracované. Ide najmä o e-inklúziu a dôveru a bezpečnosť. Podľa každoročných výskumov verejnej mienky „Občania Slovenska a elektronické služby verejnej správy“, realizovaných PPP a ITAS, máme u nás veľké regionálne rozdiely v možnostiach prístupu k internetu (čím ďalej na východ, tým je to horšie). Ďalšou oblasťou je nízka dôvera občanov k bezpečnosti elektronických služieb, pretože jednoznačne absentuje široká informovanosť.

Do budúcnosti bude kľúčová väzba na Národný strategický referenčný rámec SR (NSRR SR) na roky 2007 – 2013. Podľa viacerých predstaviteľov ICT verejnosti by bolo vhodné, aby existoval samostatný sektorový operačný program Informačná spoločnosť. Základným východiskom pri jeho príprave môže byť práve táto Lisabonská stratégia pre Slovensko. Je však nutné v tomto roku spraviť kvalitnú štúdiu potrebách informatizácie našej spoločnosti v horizonte nastávajúceho programovacieho obdobia EÚ. Následne musí potenciálny operačný program IS prejsť širokou odbornou diskusiou, aby nedopadol ako niektoré aktuálne operačné programy, napr. Operačný program Základná infraštruktúra, kde v oblasti IS podľa všetkého neboli priority a opatrenia nastavené optimálne.