Cisco Systems: Superrýchle spojenie nielen na Zemi

„Pozemšťania pozor: odchádzame na Mars!“ Toto nie je sci-fi. Vesmírna agentúra NASA už dva roky intenzívne pracuje na naplnení jedného z cieľov súčasnej vlády USA, ktorým je pristátie ľudskej posádky na Marse okolo roku 2030. Agentúra plánuje do roku 2020 na Mesiaci zriadiť základňu, ktorá by slúžila ako prestupná stanica; pričom len táto aktivita bude stáť minimálne 104 miliárd dolárov. Ak sa k tomu pripočíta spiatočný lístok na Mars, celkové náklady programu sa vyšplhajú na 400 miliárd dolárov, čím sa stane najdrahším vládnym vedeckým projektom v histórii ľudstva.

Nákupná horúčka NASA
Prvé financie z vládnej pokladnice sú už alokované: v rozpočte NASA pre rok 2006 je na tento projekt vyhradená suma 16,4 miliárd dolárov. Väčšina týchto peňazí je určená na vývoj nového kozmického dopravného prostriedku, nazvaného „prieskumné vozidlo s posádkou“ (CEV), ktoré by malo nahradiť doteraz problémové raketoplány a odviezť ľudí „na Mesiac, na Mars, a do ďalších svetov.“ Na čele konzorcia, ktoré by malo CEV vyvinúť a skonštruovať, sú známe spoločnosti Lockheed Martin, Northrop Grumman a Boeing. Multimiliardová nákupná horúčka agentúry NASA však vytvorí doteraz nevídané príležitosti aj pre spoločnosti, ktoré sa zatiaľ podobných projektov nezúčastňovali. Napríklad výrobca stavebných strojov Caterpillar pracuje na „mimozemskom bagri“, ktorý bude schopný realizovať hrubé stavebné práce v kozmických podmienkach. V nasledujúcich dekádach sa uzatvoria stovky ďalších kontraktov, keďže NASA bude pre kozmonautov vytvárať kompletnú životnú infraštuktúru – zabezpečenie kyslíka, potravín, paliva a komunikačných možností. Konzorcium sa tak v súčasnosti začína rozširovať aj o vedecko-výskumné spoločnosti Dynamac a Pioneer Astronautics a o lídra v oblasti networkingu Cisco Systems.

Odborník na vesmírny networking: Cisco Systems
Rick Sanford má na pomery Silicon Valley nezvyčajný životopis. Bývalý bezpečnostný konzultant, ktorý sa zaoberal dešifrovaním kódovaných správ a bojom proti drogovým pašerákom v Južnej Amerike je v súčasnosti riaditeľ divízie pre vesmírne aktivity spoločnosti Cisco. Hlavnou náplňou jeho práce je efektívne riadenie investícií spoločnosti Cisco do mimozemských výskumných aktivít.

Tak ako sme si my zvykli na superrýchle hlasové, obrazové a dátové spojenie, budúci výskumníci Marsu budú očakávať rovnako kvalitnú konektivitu. „Cieľom je, aby sa komunikácia Washington - Mars nedala rozoznať od komunikácie Washington - San Francisco,“ povedal Sanford. Na dosiahnutie tohto cieľa zostavil tím 14 vedcov - odborníkov na rádiokomunikáciu, programátorov a teoretických fyzikov. Problémy, ktoré riešia, sú vo veľkej miere podobné tým pozemským, len sú niekoľkokrát znásobené. Napríklad výpadky zvuku pri telefonickom hovore sa nepočítajú v milisekundách, ale v minútach.

Cisco sa už aktívne pripravuje. Svoj sieťový hardvér spoločnosť otestovala vo vákuových komorách NASA a svoje routre vystavila preťaženiu 30 G, rovnakému, akému budú čeliť pri štarte rakety. V roku 2003 úspešne sprevádzkovala router na britskom satelite. V konečnom dôsledku by systém komunikačných satelitov krúžiacich okolo Mesiaca a Marsu mohol fungovať ako chrbtica medziplanetárnej dátovej siete – trh ktorý by mohol pre spoločnosti ako Cisco priniesť obchodné príležitosti v hodnote viac ako 750 miliónov USD. „Spoločnosti bez predchádzajúcich skúseností s podnikaním vo vesmíre musia rátať s 20 až 30 ročným investičným rámcom,“ povedal Sanford. „Musia sa však rozhodnúť dnes, ak chcú byť pri prvej návšteve Marsu úspešní.“