Na tento centrálny bod sa „pripájajú“ klientské zariadenia. Podobne ako to je pri WiFi. Takže už asi máte predstavu, ako približne sieť vyzerá. Je to vcelku jednoduché.
Ako to funguje?
Už bolo veľa napísané o výhodách rôznych technológií a niekedy mohol bežný čitateľ nadobudnúť dojem, že žije vo svete zázrakov. FWA v podstate nehovorí veľa o spôsobe prenosu dát, len definuje topológiu siete, teda jej rozmiestnenie v priestore. Vlastne ide iba o definovanie prístupu, ktorý je bezdrôtový.
U nás je doteraz pre FWA najviac používaná frekvencia 26 GHz. Je možné niektoré spoje realizovať aj v iných pásmach, ale to nie je podstatné vzhľadom na obsah prenášaných služieb. Pripájanie na frekvencii 26 GHz v praxi vyzerá tak, že požiadate o pripojenie niekoho, kto také niečo robí. A keď máte vo Vašej lokalite signál, možete začať prenášať dáta. Klientskú anténu je často možné požičať „zadarmo“. Na základe rôznych dohôd, ktoré medzi sebou spoločnosti pouzatvárali, môžete dnes požiadať vlastne každého väčšieho telekomunikačného operátora o pripojenie v pásme 26 GHz.
Má to však niekoľko háčikov. Neexistuje jednotný štandard, ktorý by definoval prenos dát. Potom sú používané zariadenia od rôznych výrobcov nekompatibilné, ceny zariadení sú tým pádom vysoké. A keďže sú ceny vysoké, poskytujú sa týmto spôsobom garantované pripojenia pre tých, čo sú ochotní zaplatiť garantovanú rýchlosť.
Prečo teda neexistuje jednotný štandard? Na to je jednoduchá odpoveď. Preto, lebo ho ešte nikto nevymyslel. Problém je v rozdiele medzi prenosom dát v spojoch a prenosom dát medzi počítačmi. Spoje (telefón) potrebujú na prevádzku garantovanú službu, vyhradenú rýchlosť. Na druhej strane počítače (Internet) nepotrebujú do takej miery garantované rýchlosti. Je jedno, či ide Internet rýchlosťou 256 kbps alebo 240 kbps. Pri telefonovaní to ale jedno nie je, lebo ide o súvislý tok dát.
No a zjednotenie oboch prístupov (garantovanie a agregovanie) je to najťažšie, čo nás môže stretnúť. Na jednej strane tu máme WiFi, ktoré je pre „svet spojov“ absolútne nevyhovujúce a potom 26 GHz, ktoré využíva technológie ATM, SDH, PDH, apod. To je zasa pre „svet počítačov“ zbytočne drahé.
Bežnému používateľovi by možno stačila niečo, čo by mu zabezpečilo dobrý Internet, ale prevádzkovatelia sietí sa snažia k ľuďom dopraviť aj telefón a na to potrebujú technológiu, ktorá by zvládala oboje – prenos hlasu v garantovanej kvalite a prenos dát s nižšou prioritou, ako prenos hlasu. To je aj cieľ WiMAXu.
WiMAX sa snaží zaviesť nejakú formu QoS (Quality of Service), kde by bolo možné už priamo na dátovej vrstve určovať prioritu prenášaných rámcov. Dalo by sa povedať, že hľadajú spôsob, ktorý by zjednotil „počítačiarov“ a „spojárov“ v bezdrôtových prenosových systémoch.
Výhody a nevýhody
Hlavnou výhodou je určitá miera mobility. Prípojka nie je viazaná na fyzicky privedený kábel do budovy, čo značne znižuje náklady na zriadenie pripojenia. S tou mobilitou to však nemôžeme chápať tak, že pôjdete 120 km/h v aute a bude to fungovať. Pôjde len o možnosť preniesť si pripojenie. Ale to je momentálne tiež ďaleká budúcnosť.
Ak by existoval nejaký rozšírený štandard, ktorý by sa používal (snáď to bude WiMAX), bola by aj cena za prevádzku veľmi nízka, pretože by nemusela zahŕňať vysoké náklady na výstavbu siete. No však každá nová technológia potrebuje minimálne jeden a pol roka, aby sa stala prijateľná pre domácich používateľov.
Cena
Dnešné ceny pripojenia pomocou FWA sú teda ceny za garantovanú linku. Takže vhodnosť použitia každý vidí sám. Cena je vždy výsledkom dohody, žiadna firma nemá presne stanovené ceny garantovaných pripojení a je to viac-menej záležitosť dohody oboch zmluvných strán. Veľmi orientačne je možné uviesť nasledovnú tabuľku, kde sú ceny za garantované pripojenie. Cena sa odvíja aj od technológie, ktorá je používaná pri prenose, od miesta odberu a v neposlednom rade je veľmi závislá od vzťahov, aké majú zmluvné strany.
Ako je vidieť, tak čím viacej si zákazník objedná, tým lacnejší má Mbit/s. Ale toto si môžu kúpiť naozaj iba tí, čo na to majú alebo poskytovatelia, ktorí ďalej predávajú už negarantové pripojenie a poskytujú ho napríklad aj pomocou WiFi. Aj keď WiMAX sa už tlačí na trh a prebieha aj testovanie, dokonca bol aj použitý na Tour de France, bude to chvíľu trvať, kým budete mať notebook s WiMAX kartou, tak ako môžete u dnes mať WiFi kartu.
Nabudúce sa budem zaoberať iba WiMAXom a jeho konkrétnym využitím na Slovensku. Dozviete sa aj, aké rýchlosti bude skutočne WiMAX u nás poskytovať.
Filip Valašek
filip [zavinac] valasek [bodka] sk
Súvisiace články
TÚ SR: FWA 3,5 GHz - Frekvencie získajú štyri spoločnosti
Wimax - prehľad a novinky
WiMAX dorazil do ČR, máme první poskytovatele i zákazníky
