Prípady e-mailov či internetových stránok, keď sa za známou hlavičkou skrýva úplne iný zdroj, nie sú žiadnou novinkou. Falošné informácie s cieľom presmerovať užívateľa na dôveryhodne pôsobiace stránky či adresy a získať od neho citlivé údaje, môže odhaliť v prvom rade sám užívateľ. Banky napríklad prípady s únikom prihlasovacích údajov riešia takmer bežne. Viete ale zaručiť, že mailová žiadosť o citlivé informácie, ktorú ste práve dostali od kolegu, pochádza skutočne od neho? Internet je ľahko odpočúvateľný a tomu musí zodpovedať aj charakter informácií.
„Vytvoriť si v e-maili ľubovoľnú odosielateľskú adresu môže už ktokoľvek. Preto by vás nik seriózny nemal mailom žiadať, aby ste mu takto zaslali napríklad dôležité prihlasovacie údaje alebo ich vyplnili a odoslali cez web. Už vôbec nie cez stránku, ktorá nie je zabezpečená ani certifikátom. Platí zásada, že citlivé informácie s bežným užívateľom sa kvôli bezpečnosti nevymieňajú mailom. Ani medzi známymi,“ vysvetľuje základnú zásadu ochrany pred falošnými informáciami Ľuboš Batěk z CA Disig, ktorá sa zaoberá aj informačnou bezpečnosťou a ochranou osobných údajov.
Jedným zo spôsobov, ako pomerne jednoducho zvýšiť bezpečnostnú úroveň, je vzdelávanie v oblasti počítačovej bezpečnosti. Podozrivé e-maily, ktoré pochádzajú akoby od dôveryhodnej osoby a pokúšajú sa užívateľa presmerovať inam alebo sa zaujímajú o identifikačné informácie, je potrebné v prvom rade preveriť napríklad telefonicky. Je takmer vylúčené, aby niektorý z úradov bez dohody žiadal o zaslanie osobných údajov, to isté by malo platiť aj na pracovisku či medzi obchodnými partnermi. Ak ste sa tak vzájomne dohodli, šifrovanie dát a elektronický podpisu v e-maili pomôžu informácie ochrániť.
