Napriek súčasným hospodárskym a politickým problémom Európy však takmer dve tretiny respondentov (64 percent) uviedli, že euro v súčasnej podobe bude existovať aj o 5 rokov.
Jeremy Kay, Partner Skupiny pre stratégiu operácií KPMG, uviedol:
“Firemní a politickí lídri v Európe si príliš dobre uvedomujú výzvy, ktorým čelí Európa ako hospodárska a politická únia. Teraz už každý vie, že dlhová kríza v okrajových ekonomikách eurozóny je vážna a že zotrvanie v eurozóne bude okrem úsporných opatrení s cieľom korigovať verejné financie vyžadovať aj to, aby tieto krajiny urobili veľké úpravy reálnych miezd a cien, aby mohli obnoviť svoju konkurencieschopnosť.”
“Štát, ktorý by sa snažil riešiť svoje problémy tým, že sa vzdá spoločnej meny, bude prísne potrestaný. Keby jedna krajina vystúpila z eurozóny, dopad na ostatné ekonomiky eurozóny by bol obrovský, pričom výsledky prieskumu odzrkadľujú názor, že musí existovať dostatočná politická vôľa, aby sa tomu dalo vyhnúť a zabránilo sa ďalšej finančnej kríze rozmerov Lehman Brothers.”
“Pokiaľ ide o pozíciu Európy, väčšina lídrov firiem si uvedomuje realitu práve prebiehajúceho prechodu ekonomickej sily smerom k rozvíjajúcim sa trhom, čo však nemusí znamenať zánik a skazu pre Európu. Kľúčové slovo v tejto otázke je slovo “relatívne”. Globálny rast nie je hra, ktorá musí mať nulovú bilanciu a neexistuje dôvod, prečo by Európa mala stratiť úplne všetko len preto, že iné krajiny majú lepšie vyhliadky rastu. Vysoký rast na rozvíjajúcich sa trhoch by vlastne mal pomáhať Európe rásť. Je viac ako pravdepodobné, že Európa bude na tom ekonomicky lepšie, ale z hľadiska relatívnej svetovej pozície bude ďalej slabnúť.”
Prieskum KPMG medzi lídrami firiem v Európe a na Blízkom východe* poskytuje fascinujúci pohľad na kľúčové problémy a horúce témy pre podniky v 15 odvetviach. Nie je prekvapujúce, že väčšina respondentov zo všetkých krajín a vo všetkých odvetviach má obavy z nedávneho rastu cien ropy a komodít, pričom 60 percent sa domnieva, že zvyšovanie cien bude pokračovať, čím sa spomalí hospodárske oživenie.
Lídrom spoločností boli prezentované rôzne kľúčové témy pre ich podniky, pričom na prvom mieste skončila téma “zmena podnikateľských operácií s cieľom realizovať úsporu nákladov” (51 percent), za ktorou nasledovalo “zlepšenie riadenia hotovosti a prevádzkového kapitálu” (42 percent). Treťou najhorúcejšou témou bolo “využitie príležitostí na rast prostredníctvom úspešných transakcií” (36 percent), čo je jasný znak, že fúzie a akvizície sú opäť v móde a mnohé podniky ich majú vo svojom programe.
Jeremy Kay uviedol:
“Odpovede veľmi dobre ukazujú, v ktorej časti hospodárskeho cyklu sa nachádzame. Naznačujú aj to, že mnohé podniky sa ďalej zameriavajú na základné veci. Prognózy rastu sa prudko znižujú, čo spôsobuje, že najlepšie príležitosti sa stále nedajú predvídať, a tak sa manažéri spoločnosti upínajú na jedinú vec, ktorú dokážu kontrolovať ― náklady v rámci svojich operácií.”
“Mnohé podniky doteraz úspešne znižovali kapacitné náklady, ako je počet pracovníkov, zásoby atď. Ale teraz musia zájsť hlbšie a zistiť, ako by mohli integrovať väčšiu konkurencieschopnosť a efektívnosť do svojej nákladovej základne tak, aby za svoje peniaze získali vyššiu hodnotu,, keď sa rast nakoniec obnoví.”
“Obnovené zameranie na transakčnú aktivitu naznačuje, že je stále ťažké dosiahnuť organický rast a podniky preto vyhľadávajú akvizície, aby mohli expandovať. Všeobecne možno povedať, že na trhu fúzií a akvizícií je teraz určitý objem – ale nie hodnota. Keď pominú posledné náznaky negativizmu alebo strachu z ďalších prekvapení, mohli by sme byť svedkami stabilného množstva transakcií vysokej hodnoty. Očakávam, že takýto návrat je skôr otázkou niekoľkých mesiacov ako rokov.”
V rebríčku hodnotenia podnikov sa vysoko umiestnila aj “príprava vašej organizácie na významné podnikateľské zmeny” (33 percent) a “riešenie rizík v celej organizácii” (30 percent).
Prieskum ponúka hĺbkový rozbor výsledkov za každú zúčastnenú spoločnosť a 15 priemyselných odvetví, čím poskytuje aj hlbší pohľad na otázky, ktoré sú špecifické pre každé odvetvie a každú krajinu.
Napríklad “využitie príležitostí na rast prostredníctvom úspešných transakcií” bolo vysoko v rebríčku priorít lídrov spoločností v Spojenom kráľovstve (45 percent v porovnaní s 36 percentami za všetkých respondentov), aj keď väčšinu krajín, ktoré sú “hladné po transakciách”, možno nájsť vo východnej Európe a na Blízkom východe (Maďarsko 66 percent, Slovensko 54 percent a Kuvajt 72 percent).
Deviati z desiatich respondentov v Poľsku uviedli, že najdôležitejšia pre ich podnik je “zmena podnikateľských operácií s cieľom realizovať úsporu nákladov”, teda takmer dvakrát viac ako vo väčšine ostatných krajín, čo možno naznačuje, ako a prečo Poľsko pomerne úspešne zvládlo súčasnú recesiu.
Pohľad na sektory nám ukáže konkrétne výzvy, ktorým čelia priemyselné odvetvia.
Napríklad drvivá väčšina výrobcov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, sa domnieva, že program rastu v budúcnosti budú charakterizovať viaceré faktory, ako je pokračujúca globalizácia a potreba zanechať stopu na rozvíjajúcich sa trhoch (90 percent). Respondenti sa zhodujú, že kľúčovou charakteristikou budúcich výrobno-dodávateľských reťazcov musí byť väčšia flexibilita a schopnosť okamžite zastaviť a opätovne naštartovať dodávky.
Väčšina vedúcich pracovníkov v odvetví médií a telekomunikácií (81pecent) vidí naliehavú potrebu prepracovať podnikateľské modely v sektore a odstrihnúť ich od analógovej minulosti, aby uspeli v digitálnom svete budúcnosti.
Prieskum poskytuje aj fascinujúci pohľad na zmeny, ktoré sú potrebné vo verejnom sektore. Napríklad až 92 percent respondentov predpokladá oveľa väčšie zapojenie súkromného sektora do verejného zdravotníctva, a to z hľadiska priameho poskytovania lekárskej starostlivosti aj zabezpečenia funkcií back office externými poskytovateľmi.
Ako uspieť v meniacom sa svete – komentár ku krajine: Slovensko
Slovensko sa prekvapivo odlišuje v dvoch oblastiach, ktoré boli identifikované ako hlavné výzvy pre podniky. Zdá sa, že riadenie prevádzkového kapitálu a riadenie hotovosti tu trápi takmer štyrikrát menej manažérov, ako v Európe.
Je to dosť znepokojujúce, pretože mnohé spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, sú v konkurze v dôsledku slabého riadenia prevádzkového kapitálu a hotovosti. Podľa najnovších zverejnených údajov je počet spoločností v konkurze na historicky najvyššej úrovni.
Zameranie na nákladovo efektívnejšie a ucelené operácie je prioritou pre menej ako jednu tretinu slovenských manažérov v porovnaní s európskymi manažérmi. Znižovanie nákladov sa umiestnilo na druhej priečke, pričom najväčšie zameranie je na rast predaja a nových zákazníkov.
Pozitívne je, že takmer dve tretiny európskych manažérov neočakávajú kolaps eura, čo naznačuje silnú podporu pre túto menu. Väčšina z nich však zastáva názor, že úloha Európy ako hospodárskej a politickej veľmoci začne pomaly klesať, pretože rozvíjajúce sa ekonomiky budú pokračovať v raste a zväčšovať svoj podiel na trhu.
Jednou z najdôležitejších otázok pre slovenských manažérov je zohľadniť meniace sa správanie zákazníkov a ostatných zainteresovaných osôb.
Najdôležitejšie priemyselné odvetvia na Slovensku sú automobilový priemysel, elektronika a strojárstvo.
Zdá sa, že v oblasti áut na elektrický pohon sa neočakáva žiadna veľká revolúcia, pretože tu stále existujú mnohé výzvy, ako je kapacita batérie a infraštruktúra. Tento pomalý prechod na inú technológiu však nezasiahne Slovensko, ktoré je jedným z najväčších producentov áut na obyvateľa na svete. Oblasťou, kde sa slovenskí návrhári a plánovači však majú čo učiť, je vplyv áut na urbanizmus. Nízkoemisné zóny, klesajúci počet parkovacích miest, pešie zóny a štvrte bez áut zatiaľ na Slovensku nepredstavujú závažný problém, ale v budúcnosti ich význam vzrastie.
Slovensko nepredpokladá, že by sa výskum a vývoj presunul zo západoeurópskych krajín na rozvíjajúce sa trhy. Vybudovalo si vlastnú výskumno-vývojovú základňu, pričom je pravdepodobné, že flexibilita, ktorá umožňuje okamžité zastavenie a opätovné naštartovanie výroby, sa stane veľkou výhodou pre spoločnosti.
Slovenská vláda by mala viac podporovať obnoviteľnú energiu na Slovensku, aby sa stala viac využívaným zdrojom.
Ľuboš Vančo, Managing Partner, Slovensko
