Akademické začiatky
V roku 1993, ešte v období, keď Marc Andreessen, jeden z neskorších spoluzakladateľov Netscapu, trávil svoje študentské roky na univerzite v Illinoise, zrodil sa mu v hlave revolučný nápad – vytvoriť grafický browser, ktorý by dokázal naplno využiť potenciál internetu. S realizáciou svojich vízií začal už v tom istom roku, keď dal dokopy tím ľudí, ktorých snahu korunoval vznik nového prehliadača. Dostal meno "Mosaic" a po internete sa začal šíriť prudkým tempom. Keď Marc po úspešnom štúdiu opúšťal univerzitu v Illinoise a videl vlnu nadšenia, ktorú uvedenie Mosaicu spôsobilo, začal si plne uvedomovať, aký potenciál v sebe tento browser skrýva. Jeho myšlienky preto logicky smerovali ku komerčnému pôsobeniu.
V tom istom čase Jim Clark, ďalší zo spoluzakladateľov Netscapu, rovnako začal hľadať cesty, akými by sa mohol presadiť na komerčnom poli. Nakontaktoval sa na Marca Andreessena, ich spolupráca sa ukázala byť prospešná pre obe strany a v apríli 1994 vytvorili vlastnú spoločnosť, ktorá dostala meno Mosaic Communications (neskôr premenovaná na Netscape Communications).
Zlatá éra Netscapu
Od tohto obdobia začal vývoj "pravého" Netscapu, pričom väčšinu tímu vývojárov tvorili Andreessenovi spolupracovníci, ktorí sa podieľali už na vývoji Mosaicu. Práca na prvej verzii Netscape Communicatora, ako bol nový prehliadač nazvaný, prebiehala do konca roku 1994, pričom prvá beta verzia uzrela svetlo sveta už v októbri toho istého roku. Verzia 1.0, vydaná 15. decembra 1994, podporovala väčšinu elementov HTML 2 a v obmedzenom počte aj elementy HTML 3. Už v prvých dňoch od vydania sa produkt stretol s priam až nečakaným úspechom, ktorý bol spôsobený najmä jeho schopnosťou poskytnúť užívateľovi toľko dovtedy nevídaných multimediálnych informácii.
Tak ako v tomto období rástol počet užívateľov Netscapu, tak narastal aj počet ľudí, ktorí prichádzali do styku s internetom. Nebudem preháňať, ani zavádzať, ak poviem, že to bol práve Netscape, ktorý výrazným spôsobom ovplyvnil vývoj a napredovanie internetu v tomto období. Postupne sa začalo okolo internetu zhromažďovať čoraz viac ľudí, okrem iného aj programátori, a internet už nebol len vymoženosťou univerzitných kruhov. Nekonečná informačná brána, zvaná internet sa stala neodmysliteľnou súčasťou každodenného života.
Netscape Communicator sa teda stal definitívne browserom číslo jeden. Firma Netscape Communications však na tom vďaka nemu tiež nebola zle. Lebo, i keď bola betaverzia Netscapu 1.0 šírená úplne zadarmo, za oficiálnu verziu už užívatelia museli zaplatiť 39$. Rast spoločnosti bol natoľko rapídny, že bola v priebehu roku 1995 vyhlásená za najrýchlejšie rastúcu spoločnosť v histórii. Na konci roku 1995 sa zisk spoločnosti len za prehliadač vyšplhal na 45 miliónov dolárov a na úspechu firmy sa podieľalo takmer 500 zamestnancov. Druhá verzia, ktorej voľne stiahnuteľné betatesty boli na internete prístupné už od októbra 1995, navyše priniesla podporu framov, jazyka Java, ako aj JavaScriptov. Keby ste sa na jeseň roku 1995 hocikoho spýtali, ako vidí budúcnosť Netscapu, asi by ste dostali odpoveď: "Netscape bude ešte dlho kráľom browserov".
Z vrcholu skoro do zabudnutia
Skutočnosť však nakoniec bola úplne iná. Už v auguste 1995 totiž svoju internetovú stratégiu začala odvíjať ďalšia veľká spoločnosť – Microsoft a jej možný dopad na úspech Netscapu bol jasný od prvej chvíle. Veď integrovaním Internet Exploreru do systému Windows sa tento prehliadač dostal do 100 miliónov počítačov na celom svete. Netscapu preto neostalo nič iné, ako naďalej bojovať o svoje postavenie na trhu zlepšovaním svojho prehliadača.
V duchu tejto stratégie Netscape už mesiac po oficiálnom vydaní druhej verzie Communicatora začal verejne testovať tretiu verziu. Jednotlivé betatesty prebiehali v jedno- až dvojmesačných intervaloch, pričom každá nová betaverzia priniesla zaujímavé vylepšenia. Pridaných bolo viacero zaujímavých plugin-modulov, uplatnenie si našli nové tágy ako SPACER či MULTICOL. Od tretej verzie bolo tiež možné meniť farbu pozadia v tabuľkách, či nastavovať hrúbku orámovania vo framoch (rámcoch). Koncom augusta 1996 bola vypustená už aj oficiálna verzia, ktorá na rozdiel od betaverzií riešila aj prvé bezpečnostné problémy.
V porovnaní s tou istou verziu Internet Exploreru zaberal Netscape síce trochu viac miesta, no vo viacerých oblastiach bol ešte stále lepším. Ponúkal lepšie možnosti pre organizovanie záložiek, prenos dát pomocou FTP, no a naťahovanie stránok bolo taktiež o dosť rýchlejšie ako v prípade Internet Exploreru. Čoskoro na rad prišla aj štvrtá verzia Netscapu, ktorá priniesla ešte ďalšie podstatné vylepšenia, pričom najvýraznejšími z nich boli podpora kaskádových štýlov, práca s objektmi a nastavenia umožňujúce vyberať umiestnenie prvkov na stránke.
No Internet Explorer mal na rozdiel od Netscapu jednu veľkú výhodu – bol zadarmo. Len ťažko mohol Netscape víťaziť svojimi heslami "za kvalitný program sa musí platiť", keď každý užívateľ Windowsu mal vo svojom počítači porovnateľný browser a úplne zadarmo. A to bol hlavný dôvod, prečo Netscape deň po dni, mesiac po mesiaci pomaly, ale isto strácal svoje postavenie. Kým začiatkom roku 1996 ešte ovládal 70% trhu, v roku 1998 to už bolo iba niečo viac než 40%. To, akú úlohu v tomto boji zohrala politika Microsoftu je dnes predmetom viacerých súdnych sporov. V nasledujúcom období ešte Netscape vydal niekoľko nových verzií svojho prehliadača, ktoré však nepriniesli žiadny výraznejší posun vpred. Potom nastalo na tri roky ticho – vývoj sa však ani zďaleka nezastavil, práve naopak.
Dosť bolo komercie, nech žije open-source
V doznievajúcej "Vojne browserov" a zúfalom zápase o svoje postavenie Netscape totiž siahol po veľkej zbrani – v januári 1998 zverejnil správu, že Netscape je od tohto momentu úplne zadarmo a jeho zdrojové kódy budú voľne prístupné na internete. Skončili sa časy slepého čakania na nové verzie, od tejto chvíle sa do projektu "Mozilla", ako bola táto fáza vývoja browsera nazvaná, mohol zapojiť každý, kto mal nato znalosti a chuť - začalo sa pracovať na úplnom prepísaní jadra prehliadača.
Už v tomto období začína mať o Netscape záujem firma AOL, ktorá by si, vďaka Netscape Communicatoru, takto vylepšila svoje postavenie na internete. Nebol to však len prehliadač, o ktorý išlo tomuto gigantovi – Netscape bol tvorcom viacerých serverových riešení a tie by sa AOLu tiež veľmi hodili. No a keďže na druhej strane zase Netscape potreboval financie na podporu nového jadra Netscapu a AOL by mu pomohol aj so šírením, dohoda nakoniec uzrela svetlo sveta a Netscape bol v novembri 1998 oficiálne odkúpený.
Netscape teda prešiel viacerými významnými zmenami, no tri roky, ktoré sa muselo čakať na novú verziu, bohužiaľ, zahrali ešte viac v jeho neprospech a ak dovtedy preň ešte tlela aspoň iskierka nádeje, po tomto období už bol jasný víťaz – Microsoft, ktorý ovládal ešte viac trhu ako Netscape za onej "zlatej éry".
V januári 2000 sa konečne po prvý krát dostala na svet "alfa - verzia" Mozilly, o pár dní nato už začali prebiehať betatesty Netscapu verzie 6.0 (pôvodne sa plánovalo, že po prepísaní jadra bude táto verzia niesť číslo 5.0, no vývoj sa predĺžil natoľko, že programátori v Netscape usúdili, že označenie 6.0 viac vystihuje stav programu), a všetko to vyvrcholilo vydaním finálnej verzie 6.0 v novembri 2000. Tá čerpala iba z Mozilly 0.6.0. V dnešnej dobe je aktuálnym Netscape 7.0. Mozilla sa nachádza vo verzii 1.2.0.
Zdroj: Článok pôvodne vyšiel v časopise PCRevue
Thomas Ulej
tomas@disk.sk
Autor článku je šéfredaktorom DISK.SK.
