Využíva sa polovodičová dióda, ktorá reaguje na modro-fialové. Dané svetlo má vlnovú dĺžku 405 nanometrov a dióda ho eliminuje. Lúče ležia oproti sebe a každý z nich je zameraný na médium z jednej strany.
Dosiaľ dosiahnutá hustota záznamu je 1,25 GB na jednu z vrstiev 12 centimetrového optického disku. Ak má teda médium 4 záznamové vrstvy, uloží sa naň celkovo 5 GB záznamu. Pritom vzdialenosť medzi jednotlivými záznamovými vrstvami je len 50 mikrometrov. Počas zápisu majú oba lúče, teda zapisujúci aj referenčný energiu 4,5mW. Počas čítania dokonca len 0,67mW. Záznamová vrstva je z fotopolyméru s hrúbkou 250 mikrometrov. Tá je uložená medzi dvoma ochrannými vrstvami, každá z nich má 600 mikrometrov.

Pri médiu so štyrmi záznamovými vrstvami sa objavili problémy so silou reprodukčného signálu. Ten klesá, čím je záznamová vrstva hlbšie v médiu. Pri štvrtej vrstve je signál o polovicu slabší ako pri vrstve prvej. Prenosová rýchlosť dát na tom tiež nie je práve najlepšie.
Spoločnosť SONY do budúcna plánuje médium s 20 vrstvami, každá s kapacitou až 25 GB dát. Tak by malo jedno médium neuveriteľných 500GB, čo je viac ako väčšina pevných diskov na trhu.