Názov menný priestor je odvodený od použitého slova namespace. Úlohou menný priestorov je zabrániť konfliktu medzi menami premenných, objektov, a iných inštancií v programe. Mohlo by sa zdať, že sa tomu dá vyhnúť aj bez použitia menných priestorov, ale ich použitie sa stalo veľmi obľúbeným. Môže nastať situácia, pri ktorej čerpáme zdroje z viacerých hlavičkových súborov, ktoré by mohli obsahovať rovnaké meno premennej a problém je na svete. Funkcia menného priestoru by sa dala vysvetliť ešte inak, a to tak, že je to vlastne deklarácia jednej alebo skupiny položiek, ktorá obsahuje okrem svojho mena ešte druhé meno, a pod patronátom tohto mena vystupuje v programe. Toto meno je zárukou nezameniteľnosti.
Takto sa dajú vytvoriť dva menné priestory.
namespace pc{
double znacka;
}
namespace mac{
char znacka;
}
Deklarácia menného priestoru si vyžaduje nasledovný syntax:
namespace názov_menneho_priestoru{
…… //premenné, funkcie a pod. ktoré chceme vložiť do
//menného priestoru
}
Ak už vieme vytvoriť menný priestor, ďalšou časťou práce s ním je prístup k nemu. Prístup k mennému priestoru je možné vykonávať rôzne. Slúži nám na to operátor ::, direktíva using a deklarácia using.
1. Prístup pomocou operátora ::
Tento prístup je najjednoduchší a udávame ním priamo s ktorým prvkom menného priestoru ideme narábať. Budeme pracovať s mennými priestormi, ktoré sme si deklarovali vyššie.
pocitac::znacka = 15;
mac::znacka = 'A';
Týmto spôsobom priamo pristupujeme k položkám menného priestoru a pracujeme s nimi.
2. Prístup pomocou deklarácie using
Táto metóda nám sprístupní vždy jeden prvok menného priestoru. Ukážeme si toto použitie v kombinácii s globálnou premennou procesor, a rovnomennou premennou z nami deklarovaného menného priestoru.
#include <cstdio>
#include <iostream>
namespace pocitac{
double procesor;
}
namespace mac{
char procesor;
}
int procesor; //už tretia premenná s rovnakým menom
int main (void){
using pocitac::procesor; //sprístupnenie prvku pocitac::procesor
procesor = 15.47;
std::cout << procesor << ‘n’;
::procesor = 47; //takto vyzerá prístup ku
//globálnej premennej
std::cout << ::procesor;
getchar();
return 0;
}
3. Prístup pomocou direktívy using
Je dôležité si ujasniť pojem direktíva a deklarácia. Ide totiž o niečo úplne iné. Direktíva using sprístupní celý menný priestor. Pomocou tejto direktívy sa presunie do lokálneho menného priestoru, a tak všetky premenné, funkcie a všetko obsiahnuté v sprístupnenom mennom priestore môžeme používať, akoby to boli bežné premenné, teda nemusíme pred ne písať žiadne operátory.
using namespace pocitac; //sprístupnenie menného priestoru pocitac
procesor = 15; //prístup k položke pocitac::procesor
procesor = 'A'; //prístup k položke pocitac::procesor
Ak by sme kód použili nasledovne tak, v druhom priradení v nádeji, že priraďujeme položke mac::procesor by sme boli sklamaný, pretože priraďujeme položke procesor z menného priestoru pocitac. Takže výsledná hodnota premennej double pocitac by bola 65, pretože ASCI hodnota znaku ‘A’ je 65. Práve túto direktívu vo forme riadka using namespace std; používame v našich programoch. Tým označujeme menný priestor, v ktorom sú umiestnené objekty ako cin, cout a iné funkcie. Špičkový programátori ako aj celkovo sa neodporúča používať direktívu using namespace, pretože v rozsiahlejších projektoch je to nesmierne neprehľadné. Odporúča sa používať operátor :: alebo deklaráciu using, kvôli prehľadnosti.
Takže, ak by sme sa chceli držať týchto rád, tak by sme nepoužili riadok using namespace std; ale jednoducho pri použití objektov cin, cout alebo ktorejkoľvek inej funkcie umiestnenej v hlavičkovom súbore cstdio použili tvar std::cin/std::cout. Veľmi dôležité je si povedať, že menné priestory používame iba pri C++ ekvivalentoch hlavičkových súborov z jazyka C, alebo čisto C++ hlavičkových súboroch. Takto by vyzeral program, v ktorom by boli použité hore uvedené menné priestory pc a mac a riadili by sme sa radami profesionálov. Všimnite si hlavne jednotlivé prístupky k prvkom menných priestorov.
#include<iostream>
namespace pocitac{
double procesor;
}
namespace mac{
char procesor;
}
int main (void){
pocitac::procesor = 15;
mac::procesor = 'A';
std::cout << pocitac::procesor << "n";
std::cout << mac::procesor;
getchar();
return 0;
}
V ďalšej časti nášho seriálu prejdeme na hierarchiu vstupno-výstupných tried a začneme objektom cout, jeho podrobným popisom.
