Tri mestá na vrchole rebríčka – Soul, Singapur a Štokholm – úspešne splnili mnohé spoločenské, ekonomické a environmentálne ciele vďaka rozsiahlym investíciám do IKT. Napríklad Singapur energicky presadzuje inovácie v oblasti e-zdravotníctva a je priekopníkom v riadení prehustenej cestnej premávky. Soul zase využíva IKT na zavedenie výsledkov high tech iniciatív v prospech životného prostredia.
Štúdia tiež ukazuje, že viaceré BRIC mestá, ako napríklad Sao Paulo a Dillí, realizujú sľubné iniciatívy, aby urýchlene preklenuli socio-ekonomickú priepasť prostredníctvom spolupráce zainteresovaných subjektov pri zavádzaní IKT. Najmä Sao Paulo získalo viaceré štátne a medzinárodné ocenenia za svoje programy zavádzania IKT (e-inclusion). Tieto iniciatívy podčiarkujú nutnosť zlepšiť gramotnosť vo využívaní IKT a zvyšujú povedomie o kľúčovej úlohe týchto technológií pre budúci rozvoj.
V Dillí je viacero sľubných iniciatív zameraných na využitie IKT v prospech občanov. Skvelým príkladom širokej spolupráce je projekt Eko, ktorý umožňuje realizovať malé finančné transakcie prostredníctvom mobilných telefónov alebo cez predajne. Projekt Eko slúži viac ako 1,3 miliónom zákazníkov a doteraz spracoval 500 miliónov USD v mikro-depozitoch, platbách a prevodoch. V meste ako Dillí majú občania prospech z prístupu k základným finančným službám – napr. tým, že ich využijú pri podnikateľských aktivitách a pri prijímaní mzdy za prácu.
Zvýšené HDP na osobu sa často spája so zvýšenou spotrebou, a teda zvýšeným vplyvom na životné prostredie, napríklad kvôli zvýšeným emisiám CO2. Environmentálna časť tohto indexu uvádza, ako sa dajú IKT využiť na oddelenie rastu HDP od rastu CO2 emisií: mesto s vysokým HDP by mohlo využiť IKT na zredukovanie svojej spotreby, napríklad prostredníctvom inteligentného dochádzania do práce, ďalej je možné skúmať ako si môže mesto v rozvojovej krajine vybrať udržateľnejšiu cestu rozvoja tým, že rovnaký typ služby získa virtuálne a nie fyzicky.
„Bude dôležité zistiť názory jednotlivých občanov,“ povedal Patrik Regårdh z Networked Society Lab spoločnosti Ericsson. „Úspešné mestá vynikajú tým, že priťahujú nové nápady, kapitál a šikovných ľudí. Táto príťažlivosť vyžaduje nielen trvalý ekonomický rozvoj, ale aj v progres v rámci spoločenského a environmentálneho kontextu.“
Nová štúdia si všíma prínosy IKT v jednotlivých mestách vo sférach ako zdravotníctvo, vzdelávanie, ekonomika, životné prostredie a efektívnosť, ako aj v oblasti interakcií občanov s IKT.
„Keď majú ľudia naplnené základné potreby, ich pozornosť sa zameria napr. na harmonický životný štýl a kultúru života, kvalitu dopravy a transakčné zariadenia, dobré zdravie aj v staršom veku, sebarealizovanie napríklad v zmysle vyššieho vzdelania a čistého životného prostredia v meste,“ hovorí Erik Almqvist, riaditeľ spoločnosti Arthur D. Little. „IKT má potenciál zlepšiť jednak kvalitu života v mnohých týchto oblastiach ale aj konektivitu samotnú, kedykoľvek a kdekoľvek narastie potreba ju poskytnúť ako základné právo občana.“
Mestský index prepojenej spoločnosti je nástrojom, ktorý dokáže pomôcť správe mesta a zodpovedným osobám monitorovať rozvoj mesta pomocou vývojovej krivky IKT. Malo by sa to chápať ako začiatok otvoreného dialógu a nie ako konečné slovo o tom, ako mestá môžu riešiť svoje „triple bottom lines“ (trojitá zodpovednosť: ekonomická, sociálna a environmentálna).
