Už o niekoľko týždňov - v novembri tohto roku, bude po tretíkrát zverejnené porovnanie všetkých členských krajín EÚ z hľadiska zavádzania online služieb. Prvýkrát bude medzi tieto krajiny zaradených aj 10 novoprijatých členov vrátane Slovenska. „Presne sa teda dozvieme, ako je na tom eGovernment na Slovensku,“ informoval vo svojom vystúpení na medzinárodnom kongrese ITAPA 2004 Ján Bagin zo spoločnosti Capgemini, ktorá pre Európsku komisiu zabezpečuje benchmarking všetkých krajín EÚ.
V roku 2002 Európska komisia (EK) vypracovala akčný plán informatizácie krajín EÚ „eEuropa 2002“, v rámci ktorého bolo definovaných 20 základných služieb verejnej správy (viď*prílohu) by členské krajiny mali do konca roku 2005 zaviesť online. EK si nechala vypracovať precízny systém benchmarkingu, ktorý jasne ukáže, v akom štádiu je momentálne tá-ktorá krajina. Ako uviedol Paul Timmers, vedúci úseku eGovernment EK, európska 15-tka za posledné obdobie uskutočnila veľký progres a pri poslednom hodnotení v roku 2003 dosiahol priemer zavedenia týchto služieb do interaktívnej podoby 65%. Plne elektronizovaných služieb, t.j. takých, ktoré je možné kompletne vybaviť cez internet bez nutnosti navštíviť úrad, je v priemere 45% z nich.
Štátny tajomník MDPT SR Mikuláš Kačaljak odhadol, že Slovensko má tieto online služby zavedené približne na úrovni 10%. Na 1. mieste v zavádzaní online služieb verejnej správy sa v rebríčku EÚ 15 za rok 2003 umiestnilo Švédsko, najväčší skok vpred za posledný rok zaznamenalo Rakúsko. Švédsky minister Gunnar Lund definoval tri faktory ovplyvňujúce budúci rozvoj verejnej správy – požiadavku občanov dostávať za platbu daní od verejnej správy kvalitné služby, globalizáciu s konkurenčným tlakom na efektivizáciu verejnej správy a demografické trendy.
Napriek tomu, že Švédsko patrí k absolútnej európskej špičke v oblasti informatizácie verejnej správy, minister Lund na prekvapenie mnohých účastníkov kongresu ITAPA 2004 uviedol, že jeho tím identifikoval ešte ďalších 2 tisíc prekážok v národnej legislatíve, ktoré bude potrebné odstrániť, aby sa všetky služby verejnej správy pre občanov mohli vo Švédsku poskytovať elektronicky.
Reinhard Posch, rakúsky vládny koordinátor pre eGovernment analyzoval najdôležitejšie etapy prípravy prostredia na funkčné využívanie služieb elektronickej verejnej správy v Rakúsku prostredníctvom elektronických podpisov. Andrus Aaslaid, poradca estónskeho ministra koordinujúceho informačnú spoločnosť o.i. uviedol, že v krajine s 1,3 miliónmi obyvateľov je už dnes vydaných viac ako 600 tisíc identifikačných kárt s elektronickým podpisom a 80% bankových transakcií sa robí elektronicky.
Ďalšou horúcou novinkou bola čerstvá informácia o prijatí dohody medzi vojenským a civilným sektorom SR v oblasti poskytovania priestorových a mapových informácií, o ktorej delegátov kongresu ITAPA 2004 informoval náčelník Topografického ústavu armády SR, pplk. Jaroslav Piroh, CSc. Doteraz nebolo možné z vojenských pracovísk poskytovať informácie pre ich využívanie v civilnom sektore, pričom armáda disponuje vysoko kvalitnými dátami, ktoré spĺňajú najvyššie kritériá a štandardy NATO. Verejná správa si tak musela zabezpečovať údaje z iných zdrojov, čo znásobovalo nároky na štátny rozpočet. Podľa dosiahnutej dohody s Ministerstvom obrany SR bude armáda môcť poskytovať civilnému sektoru údaje zo svojich priestorových a mapových databáz pri zachovaní všetkých bezpečnostných požiadaviek, čo významne ušetrí prostriedky štátneho rozpočtu a zároveň umožní v podstate celej verejnej správe prístup k najnovším a profesionálne spracovaným informáciám.
Tretím významným míľnikom bolo vôbec po prvýkrát verejné otvorenie diskusie na tému, ako zjednodušiť a zefektívniť prevádzku základnej infraštruktúry v štátnej správe, t.j. vybavenia úradníkov počítačmi, prístupom do siete a na internet. Súčasné individuálne zabezpečovanie týchto potrieb každým úradom predstavuje vysoko neefektívny model, ktorý neumožňuje kvalitné plánovanie výdavkov. Obstarávanie techniky je zdĺhavé a je nemožné pružne reagovať na zoštíhľovanie úradov. V budúcnosti by vybavenie počítačom, e-mailom a internetom malo byť povinnou výbavou každého kvalifikovaného pracovníka štátnej správy.
Dnes veľkú časť práce útvarov informatiky na každom rezorte zaberá rutinná starostlivosť o užívateľa, a tak sa tieto odborné útvary nemôžu venovať príprave projektov a systematickému plánovaniu zlepšovania fungovania inštitúcie a jej služieb. Zefektívnenie prevádzky by znamenalo významnú pomoc a tiež by umožnilo profesionalizovať útvary informatiky na strategicko-konzultačné pracoviská. O možnostiach takéhoto prevratného kroku diskutovali počas druhého dňa konferencie ITAPA 2004 tí najpovolanejší: predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai, zástupcovia Ministerstva financií SR Peter Gschwendt a Radovan Majerský, ako aj zástupca rezortu vnútra Pavol Struhárik.
* Príloha: 20 základných služieb, ktoré majú krajiny EÚ zaviesť online do konca roku 2005
Základné služby verejnej správy pre občana:
Daň z príjmu
Vyhľadávanie pracovného miesta
Sociálne benefity (príspevok v nezamestnanosti, prídavky na deti, zdravotné poistenie, študentské granty)
Osobné dokumenty (pasy, vodičské preukazy)
Registrácia auta – prihlásenie, zmeny
Stavebné povolenie
Prihlásenie k trvalému pobytu
Verejné knižnice
Rodný a svadobný list
Prijatie na vysokú školu
Zmena trvalého pobytu
Zdravotné služby
Základné služby verejnej správy pre podnikateľov:
Príspevok do sociálneho fondu zamestnancov
Platba korporátnej dane
DPH
Založenie novej firmy
Posielanie údajov Štatistickému úradu SR
Colné prehlásenie
Povolenia súvisiace so životným prostredím
Verejné obstarávanie
Zdroj: tlačová správa
