Ako ukázali výsledku prieskumu, odborná verejnosť začína biť na poplach. Registruje, že meškáme a nedostatočne využívame unikajúce príležitosti. Hovoria to nahlas tak predstavitelia štátnej správy a predstavitelia biznis sektora IT, ako aj experti venujúci sa tejto problematike. Väčšina respondentov sa zhoduje v názore, že zaostávanie Slovenska pri zavádzaní e-Governmentu (elektronických služieb vo verejnej správe) je spôsobené nedostatočným riadením tohto procesu, resp. že téma nie je prioritou pre súčasnú vládu. Tento názor pritom korešponduje s výhradou ku kľúčovému dokumentu v tejto oblasti – Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy. Podľa prevažnej časti respondentov dokument nejasne definuje najmä zodpovednosť a kompetencie, organizačné zabezpečenie či manažment celého procesu a tiež ciele a spôsoby ako ich dosiahnuť.
Ďalšou významnou bariérou je podľa respondentov ľudský potenciál. Inými slovami, Slovensko nemá dostatok odborníkov, chýba odborne zdatný tím či vzdelávanie v tejto oblasti a pod. Problémom je tiež diskontinuita v procese zavádzania e-Governmentu – chýba nám dlhodobá stratégia, proces má nekonzistentný vývoj (pretože nie je zabezpečená kontinuita vládnych programov), resp. štátni úradníci sa často striedajú a prinášajú tak rozdielne koncepcie.
Prevažuje však názor, že nepriaznivý stav zavádzania e-Governmentu by pomohli urýchlene vyriešiť jednak zmeny v riadení tohto procesu, ako aj dôsledná realizácia vzájomne nadväzujúcich krokov a prijatie potrebných zmien v legislatíve. V tejto súvislosti sa ale súčasné prerozdelenie kompetencií medzi Ministerstvom financií SR, Úradom vlády SR a splnomocnencom vlády SR pre informatizáciu ukazuje ako nevhodné, podotýkajú mnohí oslovení aktéri tohto procesu.
Čo teda musíme riešiť prioritne? Respondenti zdôrazňujú predovšetkým potrebu dotvoriť a sfunkčniť on-line komunikáciu občanov s verejnou správou. Je nutné vytvoriť „back office“ verejnej správy či už v podobe registra obyvateľstva, zdrojových registrov pre občanov a podnikateľov, alebo iných základných registrov a číselníkov, ktoré by boli navzájom prepojené a bezpečné. Na druhej strane je to cielený prístup štátu a vlády smerom k potrebám občanom – teda budovanie takých elektronických služieb, ktoré obyvatelia vyžadujú.
V súvislosti so zavádzaním e-Governmentu sa často hovorí aj o nedostatočných a pomalých zmenách v legislatíve. „Tieto zmeny sú niekde čiastkovej povahy, niekde však musí ísť o relatívne rozsiahlu, až systémovú zmenu“, píšu v ďalšej časti štúdie legislatívni experti Milan Galanda a Jaroslav Pilát. Pre plynulé zavedenie elektronických služieb do verejnej správy by bolo potrebné vypracovať a schváliť nový Správny poriadok, ktorý by umožňoval nielen podať vec elektronicky, ale aj zabezpečiť, aby sa mohol elektronicky vykonať i celý ďalší proces. Na Slovensku sa tam, kde funguje elektronický proces, išlo práve opačnou cestou. Rezorty, ktoré dnes konajú elektronicky, si urobili vlastné procesné predpisy, aby mohli tento cieľ dosiahnuť.
Z celospoločenského pohľadu je pre úspešné nasadzovanie elektronických služieb vo verejnej správe nutná aj podpora verejnosti. Analytička IVO Sylvia Šumšalová v tejto súvislosti podotýka, že „informatizácia je doposiaľ koncepciou „pretláčanou“ najmä zhora. Silnejší „hlas zdola“ zatiaľ chýba. Tlak verejnosti – či už odbornej alebo laickej – nie je dostatočný na to, aby sa z tejto témy stal celospoločensky artikulovaný problém, ktorý treba urgentne riešiť“.
