Segmenty hospodárstva, ktoré sú nákladmi na protiteroristické opatrenia najviac zaťažené, sú elektronické komunikácie a finančný sektor.
Povinnosťou podnikateľov finančného sektora v rámci boja proti terorizmu je zabezpečiť, aby ich systémy nemohli byť využívané na financovanie protiprávnych aktivít alebo na pranie špinavých peňazí. To prináša náklady najmä na zamestnancov kontrolujúcich podozrivé transakcie a na vybudovanie informačných systémov. Podľa štúdie by výška nákladov jednotlivej banky mala predstavovať okolo 2 mil. € ročne.
Telekomunikační operátori sú už niekoľko rokov povinní plniť tzv. povinnosť uchovávania údajov, ktorá im je uložená zákonom. Každý slovenský operátor, ktorý poskytuje verejné siete a služby, je na vlastné náklady povinný na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom, nedovoleným obchodovaním, organizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných skutočností a s trestnými činmi spáchanými nebezpečným zoskupením, uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán (nie obsah komunikácie) odo dňa uskutočnenia komunikácie počas
- 6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu a počas
- 12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie.
Táto povinnosť bola zavedená na základe smernice 2006/24/ES nielen na Slovensku, ale (takmer) vo všetkých členských štátoch.
Podľa štúdie sú náklady operátorov na uchovávanie údajov významné. Operátori uvádzajú kapitálové výdavky na zabezpečenie povinnosti vo výške 0,3 a 4,4 mil. € až operačné náklady vo výške približne 4 mil. €; jeden operátor dokonca uvádza náklady vynaložené na zavedenie systému vo výške 5,2 mil. € a na jeho prevádzku 3,7 mil. €. Požiadavky na rozsah uchovávaných údajov a dobu ich uchovania sa v jednotlivých štátoch líšia, rozdielny je tiež dopyt po nich zo strany štátnych orgánov. Iba niektoré členské štáty tieto náklady operátorom čiastočne kompenzujú.
Celá štúdia je k dispozícii priamo na stránke Európskeho parlamentu.
Je zrejmé, že náklady operátorov súvisiace s plnením úloh boja proti terorizmu nie sú zanedbateľné a ak ich nekompenzuje štát, ktorého má starosť o bezpečnosť, životy, zdravie a majetok občanov zaťažovať v prvom rade, sú zohľadnené v cenách služieb pre koncových užívateľov.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že vo svojej hodnotiacej správe o stave implementácie povinnosti uchovávania údajov podľa vyššie uvedenej smernice Európska komisia uznáva, že tzv. data retention v EÚ nefunguje tak, ako by bolo vhodné. Obsah povinnosti sa v jednotlivých členských štátoch líši, čo negatívne ovplyvňuje možnosti tento nástroj efektívne využívať na určený cieľ.
Takýto stav v EÚ pretrváva aj po piatich rokoch od prijatia smernice. Naviac, ústavné súdy niekoľkých štátov (napr. Nemecko, Rumunsko, Česká republika, Bulharsko) zrušili vnútroštátne zákony, ktoré operátorom povinnosť uchovávania údajov ukladali a to prevažne z dôvodov neprimeraného zásahu do súkromia koncových užívateľov. Z hľadiska ochrany súkromia smernicu nedávno kritizoval aj Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Komisia plánuje rozsah smernice prehodnotiť.
Je však otázne, či jej prehodnotenie prinesie aj zefektívnenie a zlacnenie pre občanov - či už ako koncových užívateľov alebo ako daňových poplatníkov.
Zdroje:
European Commission: Evaluation report on the Data Retention Directive (Directive 2006/24/EC). COM(2011) 225
European Parliament: Estimated costs of EU counterterrorism measures
