Kto alebo čo brzdí rozvoj informačnej spoločnosti na Slovensku?

V septembri Vláda SR schválila novú Radu vlády SR pre informatiku, ktorá sa prvý raz v novom zložení zišla v pondelok 13.októbra. Jej prvým verdiktom bolo odporúčenie vláde, aby materiál Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčný plán vláda vrátila na dopracovanie. Ak to vláda rešpektuje, schválenie Stratégie sa opäť oddiali o niekoľko mesiacov. Len pripomínam, že jej príprava svojím spôsobom trvá už zhruba 4 roky.

Prečo bez stratégie? Preto.

Radu vlády SR pre informatiku tvoria v drvivej väčšine rezortní riaditelia odborov informatiky, ktorým evidentne odkladanie tohto materiálu vyhovuje. Schválenie stratégie by však nepochybne bolo pokrokom, pretože by existoval relevantný programový dokument pre realizáciu vládnej politiky v tejto oblasti. Zatiaľ nemáme nič. Asi aj preto v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT), kam informatizácia spoločnosti kompetenčne patrí, nie je pre túto oblasť vyčlenená ani koruna! Viacerí poslanci NR SR deklarovali síce záujem predložiť v tejto veci pozmeňujúce návrhy, zdá sa však, že podpora vládnej koalície je mizivá. Budúcnosť vládneho portálu www.obcan.sk a poskytovanie on-line služieb občanom je asi vo hviezdach.

V navrhovanej Stratégii sa prvý raz konkrétne spomína aj vytvorenie splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti (PPP túto tému medializovalo presne pred rokom). Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 s tým ale neuvažuje, takže zatiaľ všetko visí na 6 úradníkoch odboru informatizácie spoločnosti MDPT SR. V minulosti to bola sekcia, ale to bola iná vláda a iné ministerstvo. Minister financií Ivan Mikloš sa to odo mňa náhodou dozvedel minulý týždeň a sľúbil, že sa na to pozrie...

Elektronický obchod? Nie...

Druhým vládnym fiaskom v ostanom období je návrh zákona o elektronickom obchode, parlamentná tlač 381. Tomuto návrhu sa hodí prívlastok „impotentný“, pretože jeho schválením by sa nedosiahlo nič, a už vonkoncom nie rozvoj elektronického obchodu. Viaceré profesné a záujmové organizácie preto začiatkom októbra navrhli poslancom NR SR, aby tento vládny návrh zákona vrátili vláde na prepracovanie.

Predložený vládny návrh je v podstate iba prekladom jednej direktívy EÚ, ale elektronického obchodu sa týkajú aj iné právne predpisy EÚ. Súčasný návrh akoby ignoroval aj existujúci zákon o elektronickom podpise. Nulová nadväznosť na napríklad Obchodný zákonník preto už asi nikoho neprekvapí. Aj tu sa ukazuje, aké problémy nastanú, keď vláda a vládni úradníci dlhodobo ignorujú pripomienky odbornej verejnosti. Ale úloha z legislatívneho plánu je akože splnená.

Nadštandardné Slovensko?

Ďalším zaujímavým legislatívnym návrhom z dielne vlády je parlamentá tlač 397, Autorský zákon. Ten okrem iného navrhuje zaviesť výber náhrad odmien za „tlačiareň a pevný disk, ktorý je alebo môže byť zabudovaný v osobnom počitači“. Je to jednoznačne slovenské špecifikum, pretože v 12 európskych krajinách je legislatíva upravená tak, že sa odvádzajú odmeny len za digitálne nosiče záznamov a v ďalších 6 európskych krajinách je povinnosť uhrádzať náhrady z nosičov aj zo zariadení, ale okrem počítačov! Takáto navrhovaná právna úprava na Slovensku v oblasti výberu náhrad z nosičov aj prístrojov, vraátane pevných diskov, by bola nadšandardná a veľmi kontraproduktívna. No, a rád by som videl nejakú analýzu autorských subjektov, kde by preukázali rozsah používania počítačov na rozmnožovanie pre osobnú potrebu. Výber náhrad odmien z pevných diskov sa preto nikde v Európe neaplikuje.

Za zmienku stojí, že schválenie tohto návrhu bude mať ekonomický dopad aj na celú oblať verejnej správy, pretože zhruba 30% predaných osobných počítačov na Slovensku sa používa vo verejnej správe. Podľa stanoviska ITASu sa dá po vstupe SR do EÚ predpokladať pokles predaja počítačov na Slovensku a nárast dovozu z iných krajín, napr. ČR, pre ich vyššiu cenu na Slovensku. V argumentoch, ktoré hovoria v neprospech vládneho návrhu, by sa dalo pokračovať.

Chce vláda informatizáciu?

Predchádzajúce riadky nás opäť nútia položiť si otázku, či slovenská vláda informatizáciu chce alebo nechce. Na jednej strane sú rôzne deklarácie z programových dokumentov vlády a vystúpenia koaličných politikov na konferenciách, na druhej strane v jasnom kontraste sú jej doterajšie konkrétne činy. Svetlou výnimkou sa snáď javí predkladaný návrh na 450 miliónov na Infovek v štátnom rozpočte 2004. Treba len dodať, že ešte predchádzajúca vláda (zložením koalície skoro tá istá ako súčasná) sa v programe eEurope+ zaviazala, že internetizáciu škôl ukončí do konca roku 2003. Zatiaľ sa to však podarilo iba s tretinou škôl...


Milan Ištván, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP), člen Rady vlády SR pre informatiku, milan.istvan@nextra.sk