Takže nemá právo?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Zamestnávateľ síce nie je oprávnený oboznamovať sa svojvoľne a bez súhlasu svojho zamestnanca s obsahom jeho súkromných e-mailových správ, ale je tu jedno ale... Iná situácia nastáva v prípade, ak je zamestnancovi pri nástupe do práce pridelená konkrétna firemná e-mailová adresa, ktorú je podľa pracovnej zmluvy, resp. pracovného poriadku zamestnávateľa, oprávnený používať výlučne na plnenie povinností z pracovnoprávneho vzťahu a navyše zamestnanec dal predchádzajúci súhlas (v pracovnej zmluve, resp. pracovnom poriadku) na oboznamovanie sa zamestnávateľa s obsahom tejto firemnej e-mailovej komunikácie. Môžeme konštatovať, že zamestnávateľ je oprávnený čítať firemnú elektronickú poštu svojich zamestnancov pri používaní firemnej elektronickej poštovej schránky zamestnávateľa (napr. meno.priezvisko@zamestnávateľ.sk). V tomto prípade takáto elektronická pošta je považovaná za výsledok plnenia povinnosti zamestnanca a považuje sa za elektronickú poštu zamestnávateľa. V tomto prípade môžeme konštatovať, že zamestnávateľ je oprávnený takúto firemnú elektronickú poštu čítať.
Ako by to mohlo byť upravené
Ak zamestnávateľ vo svojich vnútorných predpisoch, prípadne priamo v pracovnej zmluve, výslovne ustanoví, že zamestnanec môže používať firemnú elektronickú poštovú schránku len pre účely firemnej elektronickej komunikácie, zamestnávateľ môže rozumne predpokladať, že všetka elektronická komunikácia z firemnej elektronickej poštovej schránky je firemnou komunikáciou. Vzhľadom k tomu, je zamestnávateľ v zásade oprávnený čítať elektronickú komunikáciu vo firemnej elektronickej poštovej schránke.
Čo ak je do zamestnancovej schránky doručená súkromná správa?
Treba však zdôrazniť, že akonáhle zamestnávateľ zistí, že niektorá elektronická pošta je súkromnej povahy, je povinný túto elektronickú poštu prestať čítať, ak je táto súkromná povaha zrejmá už z predmetu, resp. hlavičky elektronickej pošty, nesmie ju ani otvárať; v prípade čítania obsahu súkromnej elektronickej pošty zamestnancov zamestnávateľom môže toto konanie viesť až k trestnoprávnemu postihu zamestnávateľa podľa § 196 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Informácie, ktoré sa zamestnávateľ dozvedel z tejto súkromnej elektronickej pošty, hoci vo firemnej elektronickej poštovej schránke, nesmie nijakým spôsobom použiť. Zamestnávateľ je však voči zamestnancovi oprávnený použiť informáciu, že zamestnanec použil firemnú poštovú schránku na súkromné účely, hoci to mal zakázané.
Situácia v zahraničí
V zahraničí je podobná situácia. Britský úrad (The Information Commissioner´s Office) vydal tzv. The Information Commissioner´s Office guide to monitoring at work (ICO guide), ktorý má síce len odporúčací charakter, avšak obsahuje princípy, ktoré by mali britskí zamestnávatelia dodržiavať v prípade monitorovania komunikácie svojich zamestnancov. K týmto princípom patria napr.: 1. zamestnanci majú oprávnené očakávania, že ich osobný a rodinný život zostane ich súkromím a taktiež majú nárok na istý stupeň súkromia v pracovnom prostredí. 2. Ak si zamestnávateľ želá monitorovať svojich zamestnancov, mal by mať pre to jasné dôvody a byť presvedčený, že zvolený spôsob monitorovania, ktorý prijal, je oprávnený z hľadiska jeho skutočného prínosu pre zamestnávateľa. 3. Zamestnanci by mali byť zamestnávateľom upozornení (oboznámení) so spôsobom, rozsahom a dôvodmi monitorovania.
Český Úrad na ochranu osobných údajov sa v tejto súvislosti vyjadril tak, že„...zamestnávateľ má právo sledovať u svojich zamestnancov dodržiavanie pracovnej doby a jej využitia. Pre výkon tohto práva nemá právo sledovať, monitorovať a spracovávať obsah súkromnej korešpondencie svojich zamestnancov. Zamestnávateľ by prípadne mohol iba sledovať počet e-mailov prijatých a odoslaných u svojich zamestnancov a požadovať, aby svoje súkromné záležitosti v pracovnej dobe a na pracovisku vybavovali v primeranej a viac menej v nevyhnutnej miere...“.
Roman Vavro
Autor je tlačový hovorca Telekomunikačného úradu SR
Zdroj: Stanovisko k sledovaniu elektronickej komunikácie zamestnávateľom, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, právny odbor, 6. mája 2010.
