Hoci sme už uviedli, že nahrávanie makier nie je priame programovanie, vytvorili sme takýmto postupom procedúru v jazyku StarOffice Basic. Je to tak preto, že potrebné inštrukcie za nás vložil priamo OpenOffice.org. Pozrime sa teda na to, čo napísal za nás. Otvoríme si dialógové okno „Makrá“. Na rozdiel od verzie 1.1.4 je prístup k tomuto oknu trochu zložitejší, pretože verzia 2.0 podporuje makrá až v štyroch programovacích jazykoch. V našom prípade musíme prejsť cez voľby v menu „Nástroje-Makrá-Usporiadať makrá…-OpenOffice.org Basic…“. V ľavej časti vidíme zoznam našich makier v rozbaľovacom poli „Moje makrá“. 
A znovu niečo konfigurujeme
Samozrejme, nemusíme sa uspokojiť iba so štandardným umiestnením. Pokiaľ budeme mať makier viac (a budeme ich mať určite viac), je vhodné si ich usporiadať podľa určitého systému. Za týmto účelom si môžeme vytvoriť vlastné knižnice, v ktorých budeme definovať vlastné moduly s makrami. K správe knižníc a modulov sa dostaneme cez tlačidlo „Organizátor“. Ako vidíme, otvorilo sa nám nové okno „OpenOffice.org Basci Makro Organizér“, kde sa nachádzajú tri záložky – „Moduly“, „Dialógy“ a „Knižnice“. 
V záložke „Knižnice“ si cez tlačidlo „Nový“ vytvoríme našu knižnicu (napr. „Vlastne_makra“). Následne si v záložke „Moduly“ nájdeme túto knižnicu a tak isto cez tlačidlo „Nový“ si v nej vytvoríme vlastné moduly (napr. „Rozne“, „Formatovanie“ a pod.). Pretože sa nám pri vytváraní knižnice automaticky vytvoril aj 
modul „Module1“, tento vymažeme (tlačidlo „Zmazať“).
Záložku „Dialógy“ si zatiaľ nebudeme všímať. Určite sa však k nej vrátime v niektorom z budúcich pokračovaní tohto seriálu, keď si budeme hovoriť o tvorbe vlastných dialógových okien. Teraz by sme však ešte predbiehali.
Dešifrujeme „tajomné“ programové zápisy
Vráťme sa však k nášmu makru „Prve_makro“. Po jeho nájdení stlačíme tlačidlo „Upraviť“, čím sa dostaneme do modulu OpenOffice.org Basic, ktorý je určený pre programovanie makier. Vidíme, že OpenOffice.org za nás naprogramoval takýto program:
sub Prve_makro
rem ----------------------------------------------------------------------
rem define variables
dim document as object
dim dispatcher as object
rem ----------------------------------------------------------------------
rem get access to the document document = ThisComponent.CurrentController.Frame
dispatcher = createUnoService("com.sun.star.frame.DispatchHelper")
rem ----------------------------------------------------------------------
dim args1(0) as new com.sun.star.beans.PropertyValue
args1(0).Name = "Text"
args1(0).Value = "Toto je prvé makro, ktoré nahrávam v OpenOffice.org podľa seriálu na www.inet.sk"
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:InsertText", "", 0, args1())
end sub
Rozlúštime teraz tento tajomný zápis. Je to vlastne podprogram (t.j. časť programu) v jazyku StarOffice Basic, ktorý si podrobne popíšeme. Hneď na začiatku si však musíme uvedomiť, že žiaden automat nedokáže „programovať“ úplne optimálne a preto je možné, že takýto program sami dokážeme naprogramovať lepšie a jednoduchšie. Nič viac, pre mnohých bude zo začiatku práve takáto forma programovania úplne postačujúca, najmä keď si sa mi dokážu prispôsobiť takto vytvorené programy podľa svojich predstáv a potrieb. Na druhej strane, aj z takéhoto jednoduchého príkladu môže byť zrejmé, že analýza cudzích programov nemusí byť (a mnohokrát naozaj ani nie je) vôbec jednoduchá a teda, že ani otvorený zdrojový kód neznamená, že aj profesionálny programátor sa v ňom musí vyznať.
sub Prve_makro
Tento príkaz určuje, že všetko to, čo je za ním je podprogram (SUBroutine) StarOffice Basic, ktorý sme nazvali Prve_makro. Názov makra (podprogramu) musí byť, samozrejme, jednoznačné. V tejto súvislosti ešte musíme uviesť, že pri akýchkoľvek názvoch programov, premenných či funkcií sa v jazyku StarOffice Basic nerozoznáva veľkosť písmen, t.j. napr. názov „prve_makro“ je úplne totožný s názvom „Prve_makro“. Prípadné používanie veľkých a malých písmen nám však môže značne pomôcť v udržaní potrebného prehľadu v programe.
Rem ------
Tento príkaz označuje tzv. poznámku (REMark). Je to vlastne iba kozmetický prvok, pomocou ktorého si udržujeme potrebný prehľad najmä vo väčších programoch a tento príkaz nemá žiadny vplyv na ostatné vykonávané funkcie a príkazy. Okrem takejto poznámky môžeme poznámku označovať aj znakom apostrof:
' Aj toto je poznámka
Poznámku, ktorá začína apostrofom môžeme pridávať aj na koniec akéhokoľvek iného príkazu, kým poznámka REM musí byť vždy na osobitnom riadku:
vysledok=sin(x) ' Výpočet sínusu
REM Výpočet sínusu
vysledok=sin(x)
Poznámku však využijeme nielen ako kozmetický prvok, ale aj pri ladení. Vtedy si ako poznámku označíme napr. tie časti programu, ktoré nás zbytočne zdržujú, nie sú ešte odladené a pod., alebo máme pripravených viacero variánt a postupným „zapoznámkovaním“ a „odpoznámkovaním“ zisťujeme, ktorá je tá najsprávnejšia.
dim document as object
dim dispatcher as object
Príkaz DIM (DIMension) je určený na definovanie tzv. premenných. Premenná je akoby nejaká krabička, do ktorej ukladáme rôzne údaje s tým, že ich neskôr, keď sa nám to bude hodiť, primerane použijeme. Každá takáto krabička je špeciálna a je určená iba na jeden typ údajov, t.j. napr. na ukladanie textu, čísiel a pod. O jednotlivých druhoch premenných si budeme hovoriť podrobnejšie až v siedmom pokračovaní nášho seriálu, takže teraz iba skonštatujme, že sme si týmito príkazmi vytvorili dve objektové premenné, ktoré sme pomenovali „document“ a „dispatcher“.
document = ThisComponent.CurrentController.Frame
Znak „rovná sa“ = je jeden z najdôležitejších príkazov vôbec, pretože je to tzv. priraďovací príkaz. Pomocou neho priraďujeme do premenných ich hodnoty – či už priamo, alebo ako výsledky operácií a funkcií. Pomocou tohto konkrétneho príkladu sme do premennej „Document“ priradili aktuálny dokument.
dispatcher = createUnoService("com.sun.star.frame.DispatchHelper")
Ďalším priraďovacím príkazom sme do premennej „dispatcher“ priradili tzv. UNO (Universal Network Objects) objekt. Je to vlastne univerzálne objektovo orientované programátorské rozhranie, ktoré sa používa pre riadenie kancelárskeho balíka OpenOffice.org.
dim args1(0) as new com.sun.star.beans.PropertyValue
args1(0).Name = "Text"
args1(0).Value = "Toto je prvé makro, ktoré nahrávam v OpenOffice.org podľa seriálu na www.inet.sk"
Definovali sme si ďalšiu premennú „args1“, pomocou ktorej budeme vkladať vlastný text. Je to štruktúrovaná premenná, kde do časti „Name“ priraďujeme typ a do časti „Value“ hodnotu, z ktorou budeme pracovať. Pretože v našom príklade vkladáme textový reťazec, ako typ musíme použiť „Text“ a ako hodnotu vlastný vkladaný reťazec.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno: InsertText", "", 0, args1())
Hoci na to tento riadok na prvý pohľad vôbec nevyzerá, je to vlastne volanie iného podprogramu, či lepšie povedané v tomto prípade štandardnej UNO metódy. Prístup k UNO rozhraniu sme získali jeho priradením do premennej „dispatcher“ a preto príslušnú metódu „executeDispatch“ máme prístupnú priamo cez ňu. V tomto konkrétnom prípade nám jej volanie zabezpečí vloženie textu (parameter „InsertText“) do aktuálneho dokumentu (premenná „document“), pričom vkladaný text máme uložený v premennej „args1“.
Pokiaľ si budete nahrávať rôzne iné makrá, zistíte, že táto istá metóda, samozrejme, s rôznymi parametrami sa používa skoro pre všetky činnosti. Ich jednoducho analýzou môžete sami zistiť, aký význam majú jednotlivé parametre. My ju však pri vlastnom programovaní nebudeme skoro vôbec používať.
end sub
Na koniec nasleduje už iba bodka za vetou, t.j. označenie konca procedúry (END SUBroutine). 
Rozobrali sme podrobne príkazy nášho prvého makra. Na koniec práce nezabudneme zavrieť modul Basic a pokiaľ budeme chcieť, vymažeme naše prvé makro (tlačidlo „Zmazať“). Každý si môže teraz sám odskúšať nahrávať a analyzovať rôzne makrá, čím získa určitú predstavu o rôznych UNO metódach a ich parametroch.
Na budúce: Vymazávanie viacnásobných medzier, alebo naozaj prvé makro, ktoré (konečne) programujeme sami.
