Slovenská literatúra sa číta aj na internete. Už dva roky najvýznamnejšie diela slovenských spisovateľov na webe sprístupňuje projekt Zlatý fond denníka SME. Najčítanejšie dielo – báseň Mor ho! básnika Sama Chalupku si počítača dosiaľ stiahlo viac ako 72-tisíc používateľov. Nasleduje Žltá ľalia Jána Bottu, ktorú si do počítača stiahlo 56-tisíc internetistov a Marína Andreja Sládkoviča s 32-tisíckami stiahnutí.
Cieľom projektu, ktorý vznikol 6. decembra 2006 ako spolupráca denníka SME s Ústavom slovenskej literatúry SAV, je sprístupniť na internete najväčšie literárne diela slovenskej literatúry – ľudia si ich môžu voľne čítať alebo stiahnuť do počítača zo stránky http://zlatyfond.sme.sk. Medzi voľne dostupnými dielami nechýbajú diela od Janka Jesenského, Martina Kukučína, či Andreja Sládkoviča. Okrem literárnej klasiky postupne pribúdajú aj súčasní autori – medzi prvými sa na stránkach objavili Rudolf Dilong, Ján Stacho, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, alebo Ján Ondruš.
Viac diel ako inde v Európe
Tempo pribúdania voľne dostupných diel je dokonca vďaka Zlatému fondu vyššie ako v iných krajinách Európy. Európska sekcia projektu Gutenberg.org obsahuje spolu 542 uverejnených diel vo všetkých európskych jazykoch, Zlatý fond denníka SME má len zo Slovenska viac ako 700 diel.
Každý mesiac projekt zverejní na svojej stránke niekoľko desiatok diel, na ktorých pracujú dobrovoľníci z celého Slovenska.
„Snažíme nepridávať denne viac ako tri nové diela, aby sa každé z nich stihlo ohriať aspoň chvíľu na hlavnej stránke. Pribúda ich však toľko, že mám na stole vyše sto dosiaľ neuverejnených diel a zoznam stále len narastá,“ hovorí Tomáš Ulej, koordinátor projektu Zlatý fond denníka SME.
V lete, keď mali dobrovoľníci viac voľného času, zdigitalizovali v priebehu jedného mesiaca viac ako osemtisíc strán textu. Bežne sa v Zlatom fonde v priebehu jedného mesiaca sprístupní šesťtisíc strán textu. „Tempo je také pekelné, že už ani nestíhame skenovať,“ hovorí Ulej.
Komunita milovníkov literatúry
Projektu sa za dva roky svojej existencie podarilo vytvoriť komunitu približne stovky Slovákov, ktorí chcú knihy dostať zo zaprášených knižníc na internet. Sú medzi nimi všetky vekové kategórie ľudí – študenti aj učitelia, tínedžeri aj dôchodcovia, mamičky na materských dovolenkách, alebo dokonca ľudia zo zahraničia.
„Som Mexičan. Som matematik. Študujem slovenčinu (nie je ľahký). Fotografovať veľmi sa mi pači,“ píše vo svojom profile na Zlatom fonde digitalizátor Agustin Murillo Lopez z Mexika, ktorý dosiaľ zdigitalizoval 155 strán textu. Medzi inými pracoval aj na zbierke Letorosty od Pavla Országha Hviezdoslava.
Najaktívnejší digitalizátori majú na konte každý už niekoľko desiatok tisíc strán zdigitalizovaného textu. Zlatý fond je pre nich nielen spôsobom, ako zmysluplne vyplniť svoj voľný čas, ale aj priestor, ako si medzi sebou vytvárať priateľstvá, alebo radiť v chúlostivých životných situáciách.
„Niekedy si pripadám, že niektorým digitalizátorom okrem radenia s korigovaním slúžim aj ako psychoterapeut,“ smeje sa správkyňa Viera Studeničová, ktorá má v projekte okrem iného na starosti prácu s menej skúsenými s digitalizátormi. „Je krásne, že sa ľudia podelia aj o svoje problémy a nie je to len o nejakom korigovaní,“ hovorí.
Zdochnite, kto to má čítať!
O knihy je veľký záujem – stránku v októbri navštívilo viac ako 40.000 tisíc unikátnych návštevníkov, najčítanejšie knihy boli dosiaľ stiahnuté každá niekoľko desiatok tisíckrát. Do mailovej schránky projektu mieria desiatky listov od spokojných čitateľov – sú medzi nimi okrem iného aj nevidiaci, ktorí sa vďaka projektu môžu dostať ku knihám, ktoré doteraz nikto neupravil pre ich špeciálne čítačky. Projekt oceňujú aj zahraniční Slováci a učitelia základných, stredných i vysokých škôl.
Jediná skupina obyvateľstva, ktorej sa Zlatý fond občas nepozdáva, sú žiaci základných a stredných škôl. „Často nám píšu, že ich učiteľka núti stiahnuť si z našej stránky dielo a prečítať si ho. Doteraz sa zrejme mohli vyhovárať, že ho v knižnici nezohnali,“ hovorí Ulej. „Vďaka Zlatému fondu už neexistuje výhovorka typu ´knihu si už niekto v knižnici požičal´. K literatúre sa môže dostať každý – odkiaľkoľvek na svete,“ dodáva.
Z e-mailov, ktoré nám chodia
-
„Kto to má všetko čítať? Je to príliš dlhé..... pošlite mi do stredy referát, potrebujem ho na slowinu. Vďaka xxxxxxx@azet.sk“
(žiak strednej školy) -
„vi si to fakt ako magori čitate??? diki za pozornost heh..!:§“
(anonymný návštevník stránky) -
„tak to fakt jakoze diki. teraz musime vsetko citat, bo ste to tu vivesili. zdochnite, vsetci ako ste“
(žiak základnej alebo strednej školy, ktorému pravdepodobne prekáža fakt, že kvôli Zlatému fondu sa už nemôže vyhovárať, že nezohnal knihu v knižnici) -
„opravte si to – pise sa restaUrácia a nie restaVrácia, lameri!“
(z pripomienky k dielu Jána Kalinčiaka)
Ako prebieha digitalizácia kníh
-
Kniha sa oskenuje a pomocou špeciálneho programu sa v nej rozpoznajú písmená. Výsledkom je text, ktorý obsahuje množstvo chýb – zlé rozpoznané písmená („Pcter“ namiesto „Peter“, „dˇakujem namiesto ďakujem“ ap.), zlepené riadky, chyby vo formátovaní a podobne.
-
Digitalizátori trikrát po sebe text porovnajú s pôvodnou predlohou
-
Dielo sa vloží do špeciálneho XML formátu, z ktorého sa už priamo pridá na server – okrem bežného čítania na webe je k dispozícii aj na stiahnutie vo formátoch ako Microsoft Word, alebo Adobe Acrobat. K dispozícii sú tiež formáty špeciálne určené na čítanie na mobiloch a vreckových počítačoch.
Zaujímavosti o Zlatom fonde
-
Pri rýchlosti čítania 200 slov za minútu by prečítanie celého obsahu Zlatého fondu zabralo mesiac.
-
Len samotné diela v rôznych formátoch zaberajú na disku 1,3GB, teda skoro dve plné CD.
-
Do projektu sa doteraz aktívne zapojilo viac ako 200 dobrovoľníkov, najaktívnejšia digitalizátorka (Viera Studeničová - http://zlatyfond.sme.sk/digitalizator/228/Viera-Studenicova/) spracovala 30.000 strán písaného textu
-
Len v októbri 2008 si používatelia do svojich počítačov vďaka Zlatému fondu stiahli 68-tisíc diel slovenskej literatúry. Spolu sa do slovenských domácnosti už dostalo viac ako 300.000 slovenských elektronických kníh.
-
Digitalizátori sú za svoju prácu čiastočne odmeňovaní poukážkami na nákup kníh v internetovom obchode Martinus – jednu päťstokorunovú poukážku dostanú za každých 400 zdigitalizovaných strán textu. Okrem iného tiež majú právo na polovičnú zľavu na predplatné denníka SME.
