Spočiatku zastávala Slovenská republika, najmä zo strany ministrov Palka a Lipšica, názor, že takéto opatrenie je potrebné a pomôže pri odhaľovaní trestných činov. Po odchode KDH z koalície sa rokovaniam na európskej úrovni ďalej venovali ministri Žitňanská a Pado. Tí sa nakoniec zúčastnili aj posledného schvaľovania smernice. O tom, že by smernica nemala byť prijatá nikto ani nerozmýšľal vzhľadom na náladu, ktorá v tom čase v spoločnosti bola. Jediné dve krajiny, ktoré ju však odmietli prijať boli Slovensko a Írsko.
Nesúhlasom sme zároveň stratili možnosť uskutočniť vyhlásenie o odklade povinnosti aproximovať smernicu v oblasti internetovej komunikácie o 18 mesiacov. A teda paradoxne svojím nesúhlasom sme si pripravili ešte horšie podmienky ako ostatné členské štáty. Tým stačí uchovávanie údajov o komunikácii v Internete zabezpečiť od 15. marca 2009, my ho musíme zaviesť už od 15. septembra tohto roku.
Novela zákona
Existuje návrh na zmenu zákona o elektronických komunikáciách, ktorý momentálne prešiel pripomienkovým konaním na Ministerstve dopravy. V podstate prevzal rozsah uchovávaných dát priamo zo smernice. Tento rozsah je uvedený ako príloha 4.
Navrhovaná účinnosť je od 1. novembra 2007, čo je po termíne 15. septembra, ktorým sme sa zaviazali. Zákon neumožňuje prevádzovateľom sietí dostávať peniaze na prevádzku uchovávania tak, ako to je napríklad v susednej Českej republike.
Novela rozlišuje dva základné typy komunikácie:
- pripojenie k internetu, internetová elektronická pošta a telefonovanie prostredníctvom internetu - doba uchovávania údajov 6 mesiacov,
- ostatné druhy komunikácie - 24 mesiacov.
Zaujímavosťou je chyba pri preklade smernice, kde z vety: „identifikačný znak bunky (Cell ID) pri začatí a ukončení komunikácie" vzniklo „údaje o polohe bunky pri začatí komunikácie". Takže sa tým zaviedol akýsi nový typ „pohyblivej" bunky. Jedná sa asi o nedopatrenie a bude napravené počas legislatívneho procesu.
Na čo nám to bude?
Všeobecne existujú rôzne názory na tento problém. Je niekoľko argumentov proti.
Uchovávanie údajov po dobu dlhšiu ako 1 rok sa javí všeobecne nepotrebné a je príliš zaťažujúce. Podľa štúdie Sloboda a bezpečnosť, hľadanie rovnováhy až 85% prevádzkových údajov požadovaných políciou Spojeného kráľovstva malo menej ako šesť mesiacov, pri komplexnom vyšetrovaní závažnejších trestných činov sa používali údaje, ktorých vek bol medzi šiestimi mesiacmi a jedným rokom. Ak je u nás doba vyšetrovania prípadov dlhšia, nie je to určite problém operátorov, ale polície, ktorá si dôkazy má zabezpečiť čo najskôr.
Existuje dosť zásadná obava o schopnosti operátorov uchrániť svoje systémy pred zneužitím a pred kompromitáciou údajov. Proti hovorí aj nedávna informácia o zneužití odpočúvacieho zariadenia gréckeho Vodafone. Systém nemusí byť použitý iba na odpočúvanie, ale mohlo by dôjsť k použitiu na marketingové účely či na dolovanie v dátach. Obe činnosti pôsobia nevinne, ale pri ich účelovom vykonávaní sú veľmi nebezpečné.
Prevádzkovatelia systémov a sietí tiež nie sú nadšení z ich nových povinností. Aj keď viacerí uchovávali údaje už doteraz, určite sa to nedialo v takom rozsahu, aký je požadovaný. Štát si tak nárokuje od iného subjektu vykonávanie činností, ktoré sú výhradne v jeho kompetencii. Teda pod zámienkou verejného záujmu a ochrany spoločnosti neposkytne prevádzkovateľom primeranú odplatu za prevádzkovanie systémov, čo je podľa niektorých názorov protiústavné.
Za uchovávanie údajov hovorí jedine to, že údaje môžu pomôcť pri odhaľovaní trestných činov. Je pravda, že v takom množstve údajov sa nájde nejaká stopa, ale rozsah zásahu do súkromia obyvateľov je v tomto prípade obrovský. Jediné čo naďalej môže hriať všetkých komunikujúcich pri srdci je odsek 2 článku 5 smernice ES:
„V súlade s touto smernicou sa nesmú uchovávať žiadne údaje, ktoré odhaľujú obsah komunikácie."
