Nastupujúci trend vo využívaní LINUXu v štátnej správe?

V čom je problém? Predovšetkým v nákladovosti a bezpečnosti. Informatická infraštruktúra v nemeckých miestnych úradoch, francúzska vláda, úrady vo Fínsku a dokonca britská Office for Government Office začali v poslednom čase obhajovať linuxový open-source (vývojári sprístupnia svoje produkty každému záujemcovi prostredníctvom voľnej dostupnosti najčastejšie formou internetu).

Európska komisia odporučila tento krok aj ďalším členským krajinám EÚ. Paradoxom v tomto prípade je práve príklad Veľkej Británie, ktorá podporovala nákupy produktov Microsoftu. Britská vláda si totižto v rámci modernizácie verejnej a štátnej správy dala za úlohu do roku 2005 zabezpečiť on-line prístup ku všetkým verejným službám práve na Microsoft.NET platforme. Teraz je však situácia iná a v rámci cieľa ušetriť v prepočte niekoľko miliárd korún peňazí daňových poplatníkov obhajuje open-source.

Microsoftu sa nedarí svoj softvér zabudovať ani v krajinách v súčasnosti s globálne najrýchlejšie rastúcimi IT trhmi – v Indii a Číne. V Európe môže prijatie Linuxu prispieť k rastu nových softvérových spoločností, open-source predstavuje podľa odborníkov technologický posun dopredu a miliardy eur, ktoré európske vlády každoročne míňajú na nákup softvéru sa tak môžu vďaka princípu open-source ušetriť. Microsoft mal okrem nákladovosti jeho produktov ešte ďalšie mínus a síce sprístupnenie zdrojového kódu systému Windows pre vládne inštitúcie. Tento problém však začali predstavitelia Microsoftu odstraňovať začiatkom tohto roku v Rusku, ktoré sa stalo prvou krajinou, ktorej Microsoft poskytol plné znenie zdrojového kódu svojho operačného systému za účelom zvyšovania bezpečnosti (tzv. Government Security program).

Na druhej strane však čoraz viac štátov plánuje širšie využitie open-source systémov vo verejných sektoroch. Súbežne s už spomínanou iniciatívou sa na konferencii a výstave LinuxWorld 2002 v USA, skupina právnych zástancov open-source chystá predstaviť legislatívne návrhy pre štát Kalifornia, ktorých podstata spočíva v zákaze nákupu softvéru od Microsoftu alebo od takých softvérových spoločností, ktoré neotvoria svoj zdrojový kód alebo licenčnú politiku.

Prečo štátna správa v Slovenskej republike nenašla doteraz cestu k platforme Linux? Podľa MŠ SR sú úrady štátnej správy a ministerstiev schopné zaplatiť za ročnú licenciu na zakúpenie operačného systému, pretože „trend“ sa uberá tým smerom, že za pár tisíc Sk mesačne (mesačný podiel v rámci celkovej ceny licencie) by to pre odborníka na správu a administráciu nestačilo.

Zástupcovia MŠ SR už rokovali s konkurenciou Microsoftu Sun Microsystems ohľadom zavedenia unixovského operačného systému. Predstavitelia vidia výhodu v rámci takto poskytovaného operačného systému v tom, že cena MS Officu predstavuje výšku jedného až niekoľkých násobkov priemernej mzdy v krajinách strednej a východnej Európy, Microsoft sa bráni argumentom, že pri takejto forme poskytovania operačného systému je pravdepodobný nárast vysokej kriminality.

Záležitosti sa v poslednom čase trochu zmenili, keďže Microsoft od začiatku tohto roku začal zverejňovať svoje zdrojové kódy a ani už ponúkaný kancelársky balík StarOffice 6.0 od Sun Microsystems nie je zadarmo. Firmy priznávajú (či už v rámci jednodného alebo druhého prípadu), že ide o elimináciu práve tých nedostatkov, ktoré bránili väčšiemu záujmu o tieto operačné systémy. Sun Microsystems takto odstránil pochybnosti o kvalite a bezpečnosti „zadarmo“ a Microsoft už spomínané problémy so zdrojovým kódom.

Štátna správa na Slovensku, aj v rámci odporúčaní samotnej EÚ, integračných ambícií a prípadného vstupu SR do EÚ, bude musieť určite zvážit používanie druhu operačného systému, ale až od roku 2006, keďže od januára tohto roku platí pre našu štátnu správu trojročná licencia na používanie a update softvéru od Microsoftu. 

Nabudúce sa pozrieme na fungujúci e-government vo Veľkej Británii založenom na platforme Microsoft.NET