Zo všetkých strán možno počuť samú kritiku, okrem Združenia poskytovateľov webhostingu sú z posledných dní známe i výhrady Asociácie poskytovateľov internetu, ktoré vyvrcholili podaním návrhu na začatie konania proti spoločnosti EuroWeb. Celou situáciou sa tak nakoniec bude zaoberať i Protimonopolný úrad.

Stupňovaním kauzy sa nám do rúk dostáva čoraz viac informácii o tom, čo sa dialo v čase, keď EuroWeb odkladal prechod do druhej fázy nového SK-NICU. Dozvedáme sa nielen o situácii, ktorá vládla v API pri rokovaniach s EuroWebom, ale i o jeho (ne)komunikácii s poskytovateľmi webhostingu, ktorí v konečnom dôsledku majú do nového SK-NICU tiež čo povedať a ako sa zdá, nebolo im tak celkom vyhovené. Inými slovami, kauza ako taká sa zamotáva až-až. O jej konkrétny rozbor sme sa na základe exkluzívnych vyjadrení pokúsili práve v tomto článku.

Čo má kto proti novému SK-NICU?

Medzi najaktívnejšími odporcami nového systému môžeme hľadať okrem Asociácie poskytovateľov internetu (API) i zatiaľ nie príliš známu organizáciu - Združenie poskytovateľov webhostingu (ZPW). Táto vznikla len 6.11.2002, no už v dnešnej dobe zastupuje 12% slovenského trhu s doménami (8000 domén .sk) a v zozname jej členov nachádzame mená štyroch najvýznamnejších poskytovateľov webhostingu u nás – spoločnosti EuroNet Slovakia, WebGlobe, Yegon, a Zoner. Jej kritika sa pritom najviac opiera o prehnanú byrokraciu v systéme, ktorá podľa slov Ing. Igora Strečka, predsedu ZPW, „posúva pozíciu slovenského internetového užívateľa o niekoľko rokov dozadu“.

„Ak si dnes chce občan SR zaregistrovať vlastnú internetovú doménu, musí absolvovať toľko byrokratických procedúr, ako v žiadnom inom okolitom štáte“ píše sa v článku, ktorý Združenie poskytovateľov webhostingu zverejnilo deň po prechode do druhej fázy nového systému registrácie domén .sk. „Predovšetkým sa (užívateľ) musí zaregistrovať u firmy EuroWeb, aj keď má vlastného poskytovateľa internetových služieb. Po registrácii dostane tzv. Návrh na uzavretie rámcovej zmluvy, ktorý musí podpísať u notára a poslať firme EuroWeb. Ak je tento občan podnikateľom, musí priložiť aj výpis z obchodného registra alebo živnostenský list, taktiež overený notárom. Tento istý postup musí absolvovať pri takmer akejkoľvek zmene v nastavení svojej domény, napr. pri zmene registrátora (poskytovateľa internetových služieb), alebo zmene vlastníka domény. “ vysvetľuje Ing. Strečko, pričom ako príklad uvádza domény iných krajín, u ktorých si poľahky vystačia s vyplnením jediného internetového formulára.

Asociácia poskytovateľov Internetu (API) si vo svojej kritike okrem byrokracie všíma i ďalšie faktory. Medzi inými je to napríklad i 14-denná lehota pre uhradenie poplatku zo strany registrátora („v rámci tejto lehoty má registrátor vyinkasovať platbu od koncového užívateľa, identifikovať ju, poukázať na účet EuroWebu a pre splnenie podmienky by ešte musela byť v uvedenej lehote pripísaná na účet EuroWebu v peňažnom ústave“, čo je fakticky časovo nemožné), znevýhodnenie ostatných registrátorov voči EuroWebu („Jedná sa napríklad o právo jednostranne meniť cenník bez súhlasu druhej zmluvnej strany alebo o právo nevykonať registráciu z iných presne nešpecifikovaných dôvodov. Rovnako zjavne nevyvážené je postavenie EuroWebu a registrátora napr. pri písomnej forme právnych úkonov, kde sa od druhej zmluvnej strany vždy vyžaduje notársky overený podpis alebo pri doručovaní, kde sa písomnosť má považovať za doručenú až prijatím v sídle EuroWebu ale na druhej strane už odoslaním resp. pokusom o doručenie pri elektronickej pošte zo strany EuroWebu“), či cene prevádzky zďaleka neodpovedajúca suma, ktorú EuroWeb vyinkasuje od svojich zákazníkov (pri súčasnom počte domén cca. 36 miliónov SK ročne).

API sa preto jednoznačne nazdáva, že postup EuroWebu možno označiť ako „zneužívanie dominantného postavenia vynucovaním neprimeraných obchodných podmienok a uplatňovaním rôznych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom". Po schválení nadpolovičnou väčšinou členov tak už 23. decembra 2002 zaslala na adresu Protimonopolneho úradu žiadosť na začatie konania voči spoločnosti EuroWeb.

Problémy s (ne)komunikáciou EuroWebu?

Hoci sa hlavná časť pozornosti uprela na nedostatky v pravidlách nového systému, pán Strečko nás v rozhovore upozornil i na ďalšie skutočnosti. Keď sme mu položili otázku, prečo ich združenie s kritikou prichádza až teraz, odpovedal nám nasledovne: „Najskôr sme sa usilovali vyriešiť tento problém v komunikácii s EuroWebom. Spoliehali sme sa na ústretovosť EuroWebu a tiež na iniciatívy API. (...) Chceli sme prípadný spor najskôr riešiť s EuroWebom. Verejnosť sme o praktikách EuroWebu informovali až potom, ako zlyhali všetky jednania s touto firmou“.

Posledná veta nás zaujala natoľko, že sme ju nemohli len tak nechať bez povšimnutia. A tak sme Združenie poskytovateľov webhostingu požiadali o podrobný popis pokusov o komunikáciu pri utváraní nového systému. Ako odpoveď sme dostali nasledujúci text:

"Aby sme mohli (webhostingové firmy) jednať s Eurowebom spoločne, založili sme už dlhšie plánované Združenie poskytovateľov webhostingu (6. 11. 2002). Dňa 7. 11. 2002 som kontaktoval mailom pána Gullera z EuroWebu (pán Guller v spoločnosti pôsobí na poste „Technical Operations Manager“ – pozn. redakcie). Navrhol som mu stretnutie a objasnil som aj dôvody - chceli sme EuroWebu predostrieť niekoľko návrhov na zmeny v pravidlách, a informovať sa o princípoch fungovania celého systému.

Pán Guller mi odpovedal hneď 8. 11. 2002 mailom, v ktorom prejavil ochotu stretnúť sa. Dokonca navrhol stretnutie aj za prítomnosti zástupcu vývojového tímu. Pán Guller si vyžiadal zoznam našich pripomienok. 11. 11. 2002 som poslal pánovi Gullerovi zoznam našich pripomienok, ktoré sa týkali predovšetkým prílišnej byrokratizácie systému, ale aj niektorých technických nedostatkov. Keď to spätne posudzujem, bola akceptovaná jediná - najmenej podstatná - pripomienka. Taktiež som pánovi Gullerovi zaslal zoznam osôb, ktoré sa zúčastnia za ZPW a navrhol som konkrétny dátum stretnutia - 13. 11. 2002. Ako vidíte, do tejto chvíle prebiehala diskusia s Eurowebom pomerne sľubne.

Odpoveď pána Gullera bola taká, že stretnutie preložíme. Tvorili totiž práve nové (upravené) pravidlá, ktoré nám pred stretnutím chceli zaslať. Súhlasil som teda. 26. 11. sme od pána Gullera obdržali nové pravidlá, ktoré však neakceptovali žiadne naše návrhy a teda odloženie stretnutia bolo zbytočné. Pravidlá sme si preštudovali a znova som poslal pánovi Gullerovi výzvu na stretnutie - 16. 12. a neskôr opakovane, 2. 1.. Pán Guller mi však už na maily neodpovedal a nepodarilo sa mi v tom čase skontaktovať ho telefonicky. Tu treba podotknúť, že v tomto období sa Euroweb prestal zúčastňovať zasadnutí API (hoci je jej členom), alebo za seba posielal pracovníka neznalého problematiky. Od tohoto času Euroweb neakceptoval ani ďalšie pripomienky API a nové pravidlá autoritatívne spustil bez ohľadu na následky. Čo sa týka následnej telefonickej komunikácie, EuroWeb ju obmedzil už len na výklad pravidiel."

Ako sa sami oznáte, tu uvedené argumenty sú dosť závažné. I preto sme tri dni pred zverejnením článku s obsahom uvedeného prehlásenia oboznámili spoločnosť EuroWeb. Tá nám pre momentálnu neprítomnosť pána Gullera nevedela dať odpoveď a akékoľvek vyjadrenie nám prisľúbila až na pondelok 27. januára 2003.

Záverom

I vzhľadom na to momentálne nie je v našich silách zhodnotiť celú situáciu. Ukázalo sa, že systém, ktorý si v čase svojho predstavenia získal svoje uznanie, teraz čelí obrovskej kritike a spoločnosť, ktorá ho takmer dva roky vyvíjala dnes bude mať čo dočinenia s Protimonopolnym úradom. A bude to práve Protimonopolný úrad, kto ku všetkým uvedeným argumentom pridá pomyselnú pravdivostnú hodnotu a určí kurz vývoju domény .sk. Verme, že rozhodne v prospech slovenského užívateľa internetu.

Thomas Ulej
tomas@disk.sk

autor článku je šéfredaktorom DISK.SK