V minulosti to mali spameri veľmi ľahké, jednoducho mohli zneužívať cudzie e-mailové servery. Lenže čo môžu robiť pokiaľ nemajú možnosť zneužiť cudzí server? Jedinou možnosťou je použiť vlastný. Alebo nie?
IP adresy spamových serverov sú známe relatívne rýchlo, keďže sa spamovať oplatí len pri odoslaní miliónov e-mailov denne. Pomocou veľkých mailových služieb ako Microsoft, Yahoo alebo Google prejdú denne neuveriteľné množstvá mailov s rovnakým obsahom. IP adresa odosielateľa takéhoto mailu je zadržaná a zapísaná do Blacklistu – čiernej listiny.
Podporu prinášajú aj zámerne nachystané pasce na spam. Sú to dummy-e-mailové adresy, ktoré sú umiestnené na webstránkach bez zmysluplného obsahu. Tieto e-mailové adresy nepatria nikomu, takže všetok ich obsah je spam. IP adresy z takýchto e-mailových schránok sa tiež dostanú do blacklistov.
Blacklisty sú synchronizované a každý si ich môže pozrieť cez DNS. Najväčší a najrenomovanejší prevádzkovateľ blacklistov je Spamhaus.org. Na rozdiel od Greylistu, na ktorý môžu spameri ľahko reagovať prispôsobením ich softvéru, blacklisty spôsobujú spamerom naozaj problémy.
Aby mohli spam rozosielať aj naďalej, musia zakaždým získať nové IP adresy. Pritom existujú dve možnosti: Bot-siete a zombie siete. Spamer, ktorý si dokáže zaobstarať takúto techniku, robí tak jednoznačne ilegálne a môže byť trestnoprávne stíhaný.
Bot-siete majú veľkú popularitu, milióny počítačov sú totiž prebraté botmi, a slúžia spamerom ako nástroj. Najznámejším príkladom je Storm Worm, ktorý sa v e-mailoch najčastejšie maskuje ako pohľadnica.
Takýto e-mail obsahuje výzvu pozrieť si údajnú pohľadnicu. Stačí jeden klik a na nasledujúcej webstránke často nájdeme maličký „návod“: „Ak sa hore v prehliadači zobrazí žltý rámček, kliknite na akceptovať“. Takto obíde bezpečnostné opatrenia sám užívateľ s jeho administrátorskými právami.
Skôr či neskôr však Anti-Malware-programy spoznajú aktívnych botov. To platí aj pre Storm Worma, ktorý sa však zatiaľ šíri ďalej skoro bez prekážky.
Zombie siete sú trpené často
Druhú základňu si budujú spameri prostredníctvom Zombie-sietí. Sú to IP adresy firiem, ktoré už neexistujú. IP-adresy sa prideľujú regionálnymi organizáciami ako ARIN, alebo RIPE na určitý čas, napríklad na 5 rokov. Spravidla sa platí vopred.
Až po uplynutí doby prenájmu sa títo prideľovatelia IP adries začnú starať o príslušnú IP adresu. Vtedy si spameri prezrú register insolventných firiem z celého sveta. Na úrovni IP je internetová sieť peer-to-peer. Centrálne spravované routovacie tabuľky nie sú z organizačných dôvodov praktické.
To znamená , že vlastník IP-adries ide podľa svojho rozhodnutia k poskytovateľovi, ktorý propaguje IP adresy prostredníctvom svojej siete. To je takzvaná IP reklama. To vedie k tomu, že routovacie tabuľky sú automaticky aktualizované a tým je daná dostupnosť.
Podvod sa prejaví, až keď je IP adresa pridelená novému majiteľovi. Tento čoskoro zistí, že v IP-advertising nastal konflikt.
Je jasné, že prevádzkovateľ výpočtového strediska by mal spozorovať, že nejaký zákazník ma nápadne veľa IP-adries z rôznych CIDR-oblastí avšak žiada o Co-Location len s relatívne málo servermi. Spameri však prinášajú svojou prevádzkou prevádzkovateľovi dosť veľa peňazí a preto sa toto často prehliada.
Ani etablované telekomunikačné firmy tomuto nevenujú dostatočnú pozornosť. Americkému telekomunikačnému obrovi Verizon a aj nemeckej firme Key-Systems už bolo vyčítané, že nie sú dosť ostražití voči spamerom. Potom sú DROP zoznamy (Don't Route Or Peer) zo Spamhaus.org neúčinné, keď ich tieto firmy nepožívajú.
Z oficiálnych miest málo angažovanosti
Angažovanými antispamovými akciami sa dnes spameri vo zvýšenej miere dostávajú do ilegality, prinajmenšom v EU a v USA. V ostatných krajinách môžu spameri ešte stále bez zábran ovládať cudzie počítače a používať Zombie-IP adresy. Buď neexistujú zodpovedajúce zákony, alebo nikto si nerobí námahu ich presadzovať.
Veľa providerov v USA blokujú vstupný port 25, aby sa zabránilo k šíreniu Bot-sieti. Účinok je ale minimálny. Blokovanie portov sa prieči sieťovej neutralite. Okrem toho ponúkajú niektorí provideri (napríklad DNS Made Easy) SMTP komunikáciu cez iné porty.
Napríklad aj v Nemecku je spam kvôli neschopnej a preťaženej exekutíve a jurisdikcii obrovským problémom. Všetci sa však zhodujú v tom, že kradnutie ip adries a tiež prevzatie-ovládanie cudzích počítačov je ilegálne.
Prakticky sa však nič nedeje. Pri falošných telefónnych číslach zasiahne spolková sieťová agentúra (die Bundesnetzagentur) okamžite, pri falšovaných IP adresách je však nečinná.
Aj poskytovatelia ip adries by mohli žiadať od svojich zákazníkov častejsie známky života a tým by bolo tvorenie Zombie-sieti dosť sťažené.
Pre ďalšie obmedzenie spamov sa musí ďalej presadzovať používanie Sender-Policy-Framework (SPF). Tým sa znemožňuje používanie falošných adries odosielateľa v emailoch. SPF záznamy v DNS udávajú vlastníci domény, ktorí SMTP-Server používajú na posielanie emailov. Keď príde potom e-mail z bot-siete, príjemca môže hneď vidieť, že daný odosielateľ nie je správny.
Dnes majú skoro všetky domény SPF záznamy, avšak len málo mailových serverov ponúka vyhodnotenia. Ani Sendmail, Postfix, Exim a ani Microsoft Exchange neponúkajú využívanie SPF. Chvályhodná výnimka je Communigate.
Pokiaľ však nebude štát nič podnikať, budú vždy existovať problémy so spamom. V tejto oblasti je veľmi potrebná medzinárodná spolupráca a jednanie s následkami po vzore USA.
Obchod s nevyžiadanými e-mailami (spamom), časť 1/2
Zdroje: au.sorbs.net, antispam.de, spamhaus.org, wikipedia.org, apache.org
