Patentovanie softvéru schválené!

Dokonca sa dňa 27. augusta konalo v Bruseli protestné zhromaždenie proti tomuto zámeru Európskeho parlamentu a podpisovali sa rôzne petície. Teraz sa zdá, že sa ľady pohli, no o ničom ešte nie je definitívne rozhodnuté.

Európsky parlament totiž odobril v prvom čítaní návrh smernice, ktorá o patentovaní softvéru pojednáva. I keď bol tento návrh kritizovaný a odmietaný informatikmi, ale aj niektorými europoslancami, nestačilo to. Bohužiaľ, jeho text nakoniec prešiel v pomere hlasov 364 za, 153 proti a 33 poslancov sa hlasovania zdržalo.

Ukazuje sa však, že to nie je až také zlé ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Text návrhu smernice totiž zaznamenal oproti svojej pôvodnej verzii niekoľko zmien a doplnkov. Presviedča nás o tom iný francúzsky server – 01net, ktorý podrobne popisuje situáciu v parlamente v čase schvaľovania návrhu. Atmosféra pred hlasovaním bola vraj napätá a bojovalo sa takpovediac až do poslednej chvíle, len aby sa našiel dajaký rozumný kompromis. Ten sa napokon našiel, k čomu francúzsky net dodáva: „Môžeme to považovať za čiastkové víťazstvo stúpencov takzvaného voľného softvéru.“

V článku 4 práve schváleného návrhu sa uvádza, že obchodné postupy a algoritmy sú spod pôsobnosti smernice vyňaté. Toto sa dotkne niekoľko desiatok návrhov patentov, ktoré boli v tejto oblasti podané na Európskom patentovom úrade za posledný rok. Je podozrenie, že tieto návrhy na patentovanie budú považované automaticky za nezákonné. „Nie je tomu tak“, ako uvádza jeden z poslancov „Bude sa postupovať od prípadu k prípadu.“

Čo sa týka už spomenutého algoritmu, istá poslankyňa to vysvetlila nasledovne: Algoritmus, ako taký, nie je technický vynález. No postup, pri ktorom sa tento algoritmus využije na vyriešenie určitého technického problému, patentovateľný byť môže. Podarilo sa teda dosiahnuť kompromis v tom zmysle, že vynálezy vytvorené na počítači (rozumie sa pravdepodobne softvér) patentované nie sú. Ak však slúžia na vyriešenie problému, či zostrojenie čohosi, čo s počítačmi nemá nič spoločné, patentovaniu podliehajú. Ako príklad je uvádzaný program na riadenie priemyselného robota. Nie je nezaujímavé aj tvrdenie, že využitie patentovanej technológie sa nebude pokladať za porušovanie zákona vtedy, ak je táto technológia nevyhnutne nutná na komunikáciu medzi rôznymi informačnými systémami či sieťami.

V tejto podobe je návrh smernice asi skutočne z veľkej miery víťazstvom skupiny podporujúcej softvér s otvoreným zdrojovým kódom. Pričinili sa o to viaceré organizácie ako napr. Eurolinux či FFII. „Sme len na polceste,“ konštatuje francúzsky komunistický poslanec a dodáva, že je dosť možné, že sa zaktivizuje skupina, ktorá je silným zástancom patentovania softvéru a bude sa snažiť predložiť ďalšie argumenty a nakloniť si poslancov na svoju stranu.

Aký bude ďalší osud návrhu smernice? Poputuje pred Radu ministrov na druhé schválenie a ak tam prejde, dostane sa posledný raz do Európskeho parlamentu v Štrasburgu.