Dnešné dial-up pripojenie na internet u nás využíva spôsob časovej tarifikácie, ktorý fakticky funguje naozaj veľmi jednoducho – koľko času na internete strávite, toľko si zaplatíte. Samotnú cenu potom samozrejme ovplyvňujú i faktory ako druh prevádzky, v ktorej sa pripájate (silná, slabá), rôzne poplatky za pripojenie do siete, predplatené programy a podobne – no princíp ostáva stále nemenný. O jeho výhodách či nevýhodách sa pritom už dlhé obdobie vedú tie najrôznejšie polemiky – čas, ktorý totiž trávite na internete, len čiastočne odzrkadľuje skutočné zaťažovanie siete - padanie z linky, objektívne spomalenie toku dát na strane užívateľa a podobne tiež výrazne skresľujú cenu a spôsobujú, že dvaja rovnaké poplatky platiaci zákazníci nemajú vždy rovnaké podmienky.
Ak máte napríklad predplatený program Internet Intenziv, prvých desať minút vás stojí oveľa viac ako hociktorých desať minút po tomto období, keď sa však pripojíte a zrazu z nenazdajky z linky spadnete (kto má dial-up pripojenie vie, že podobné udalosti nie sú žiadnou zriedkavosťou), čaká vás pravdepodobne opätovné prihlásenie do siete a opäť prvých desať minút, ktoré sú z celého pripojenia najdrahšie. Pritom je jasné, že spadnutie z linky vami zavinené nebolo, no zaplatíte zaň svojim spôsobom len a len vy. To isté sa týka poplatkov za prihlásenie sa do siete, kde bývala ešte prednedávnom účtovaná cena vo výške jedného impulzu (ako je to dnes? Priznám sa, nemám o tom vedomosť). A ďalších príkladov nespravodlivosti terajšieho účtovania dial-upu by sa našlo oveľa viac...
Naskytá sa tak otázka – prečo internet netarifikovať aj iným spôsobom – napríklad vzhľadom na počet prenesených dát, alebo – a o tomto spôsobe bude reč práve v tomto článku – paušálnym spôsobom. V iných krajinách sú tieto možnosti samozrejmosťou, otázne je, prečo by Slovensko malo byť opäť raz výnimkou. My, sme - ako vždy :-) – hľadali skutočné odpovede na všetky otázky.
O požiadavkách užívateľov na internetové pripojenie
Aby naše predchádzajúce slová nevyzneli tak, že Disk.sk tému flatrate dial-upu (ďalej len flatratu) na Slovensku otvoril ako prvý, musíme na úvod poznamenať, že ešte v decembri minulého roka vydala organizácia Internet pre všetkých (IPV) dokument, ktorý snáď ako prvý na Slovensku otváral spomenutú otázku a snažil sa i nájsť tie najvhodnejšie riešenia na jej zrealizovanie. Nazvaný bol jednoducho - „Požiadavky užívateľov na internetové pripojenie“ - a ešte predtým, než bol zverejnený na stránkach organizácie, zaslaný bol i na okomentovanie do spoločnosti Slovenské telekomunikácie.
Ako nám prezradil Peter Polakovič, prezident IPV a šéfredaktor INET.SK, zo strany Slovenských telekomunikácií bola viackrát prisľúbená písomná odpoveď, do dnešného dňa ale Internet pre všetkých takúto odpoveď aj napriek veľmi rýchlej komunikácií pri iných témach, nedostal. Na celú vec sa potom zabudlo a k celej téme sa Slovenské telekomunikácie vrátili až na podnet spravodajského servera Disk.sk.
Pre úplnosť sme ešte dokument IPV umiestnili na náš server tak, aby ste si ho mohli preštudovať. Upozorňujeme však, že odpoveď Slovenských telekomunikácii sa týkala len služieb flatratu.
ST: „Radi vám dáme flatrate..., lenže...“
Požiadali sme teda Slovenské telekomunikácie o dodanie odpovede na tému internetu za paušál a nakoniec sa nám podarilo obdržať exkluzívne vyjadrenie. Najskôr sme vám ho chceli ponúknuť po častiach s tým, že by sme sa pristavili pri každom z uvedených bodov, pre celistvosť však radšej volíme odcitovanie celej reakcie. Pre Disk ju vypracoval Ján Kondáš, Viceprezident ST pre komunikáciu.
|
Stanovisko Slovenských telekomunikácií, a.s. k možnému uplatneniu tarifikácie spôsom paušálu (flat rate) Slovenské teleomunikácie, a.s. vo všeobecnosti neodmietajú myšlienku poskytovať paušálnu tarifikáciu pre vytáčané (dial-up) pripojenie do internetu. Na druhej strane Slovenské telekomunikácie, a.s. nechcú urobiť jednostranné kroky ku zavedeniu takéhoto tarifikovania, prípadne služieb, pretože takáto zásadná zmena v spôsobe tarifikovania sa musí udiať v tesnej súčinnosti s ostatnými poskytovateľmi internetových služieb (ISPs). Paušálna tarifikácia predstavuje tieto riziká:
Skúsenosti s využívaním paušálnej tarifácie pre volania (dial up) do internetu v iných krajinách ukazujú, že paušálnu tarifikáciu využívajú len tzv. „ťažkí internetisti“, ktorí však vplývajú negatívne na „normálnych internetistov“, pretože im blokujú prenosové kapacity. Spoločnosť Slovenské telekomunikácie, a.s. nechce znížiť kvalitu poskytovaných služieb svojim zákazníkom. Jej primárnym cieľom je poskytnúť internetové pripojenie do každej domácnosti za prijateľných cenových podmienok tak, aby sa postupne zvyšovala internetizácia Slovenska. Splnenie takéhoto cieľa si vyžaduje orientovať sa aj na menej intenzívnych používateľov internetu (na internete strávia len niekoľko hodín za mesiac), pre ktorých by celkové náklady za pripojenie sa do internetu a využitie poskytnutých internetových služieb nemali presiahnuť výšku mesačného paušálu za využívanie pevnej telefónnej linky. |
Skúsme si zhrnúť, čo nám vo svojom vyjadrení pán Kondaš povedal. Povedal nám, že zavedenie flatrate dial-upu, je kvôli kapacitám poskytovateľov internetu nemožné, môžeme sa domnievať že mal na mysli problém, ktorý v súčasnosti riešia i na českej strane a týka sa takzvaných RSU stojanov. Tie sa totiž nachádzajú v okolí každej lokálnej ústredne UTO a sú rozmiestnené do hviezdice - takže užívatelia sú pripojení buď na RSU alebo priamo na HOST. Tieto RSU stojany majú obmedzenú kapacitu 960/60, takže zhruba 960 ľudí na vstupe, ale iba 60 kanálov pokračuje ďalej do siete. A pravdepodobne tu vidia Slovenské telekomunikácie najväčší problém – telefonáty dlhé aj niekoľko hodín sieť unesie, lebo naraz nikdy netelefonuje príliš veľa ľudí. Ak by však na linke „viselo“ (napríklad kvôli flatratu) neúnosne veľa zákazníkov, sieť by už nebola schopná obsluhovať tých ďalších.
„No to je úplne katastrofálny scenár“ upozornil nás Miloslav Sova z českej organizácie Internet pro všechny, v ktorej sa dlhodobo problematikou dial-upu za paušál venuje a už pol roka sa zúčastňuje na rokovaní s Českým Telecomom. Podľa neho po zdarnom zavedení ADSL bude väčšina užívateľov využívať práve tento druh pripojenia a sieť možno odľahčiť i prerušovaním pripojenia po 2-4 hodinách. „Funguje to tak v Anglicku i Austrálii - v Amerike neprerušujú tam majú dostatočne dimenzovanú sieť, takže sa nemusia báť, žeby sa im zahltila“ dodal. Pán Sova nám taktiež odporučil grafy rozloženia internetového pripojenia v Anglicku. Na jeho základe je jasné (veď nedá sa predpokladať, že by sa Slováci správali príliš inak), že užívatelia prechádzajú na flatrate oveľa pomalšie ako tvrdia ST a postupné zvyšovanie kapacity by snáď túto službu dokázalo uživiť. Pre ilustráciu vám dva z grafov uvádzame priamo do článku.
Na grafoch je zreteľne vidieť, že záujem Britov o dlhšie pripojenie na internet rastie len postupne a naďalej sú preferované kratšie alternatívy.
Problémy by sa však dali vyriešiť i inými alternatívami. Peter Polakovič podal niekoľko z nich: „Na začiatok by možno mohlo byť veľmi zaujímavé riešenie nočného internetu spojeného s voľnými víkendami. Flatrate internet by pritom mohol využiť aj marketing ST napríklad pri podpore predaja ISDN. Na úvod by bol napríklad neobmedzený prístup na internet v nočných hodinách za paušálny poplatok tak, ako je to napríklad v Poľsku.“ Podľa Polakoviča sú však aj tak „argumenty Slovenských telekomunikácii vo veci zavedenia paušálneho dial up pripojenia obyčajným vyhováraním sa“. "Skúsenosti z iných krajín ukázali, že pravidelným odpojovaním zo siete sa dá zamedziť jej preťaženiu a uvedený model služieb je možný", uviedol.
Možno by to všetko chcelo ozajstný záujem a riešení pre dobro užívateľa by bolo neúrekom. A to platí nielen pre flatrate dial-up.
Ako to teda na Slovensku môžeme vyriešiť?
Otázku, ako flatrate dial-up doviesť do úspešného konca, by sme si asi nemali klásť my, hoci tlak užívateľov mal vždy svoju silu. Podľa vzoru Českého Telecomu musí totiž byť každému jasné, že komerčný poskytovateľ internetu bude len ťažko sám od seba pristupovať k riešeniam, ktoré by boli prospešné pre užívateľov a zároveň by mohli či už cez investície alebo zníženie tržieb ohroziť zisky spoločnosti. Zasiahnuť teda musí štát - tlačiť treba na regulátora telekomunikačného trhu, čo je v našom prípade Telekomunikačný úrad. Ten by mal rozhodnúť a vydať nariadenie podobne, ako sa stalo v Českej republike. Iba tak je možné už čoskoro uvidieť dial-up internet za mesačný paušálny poplatok. Je však otázne, kedy sa čo u nás rozbehne tým správnym smerom. To už je však téma na ďalšie rozprávanie.
Záverom alebo Subjektívny názor autora
Nech sme v predchádzajúcich odstavcoch hovorili už o čomkoľvek, jedno je neodmysliteľné – internet za paušál nás v najbližšej dobe nečaká. Slovenské telekomunikácie považujú za cieľ postupnú internetizáciu spoločnosti, no z posledných rokov mám subjektívny pocit, že sa dôraz dáva viac na slovo „postupná“ než na „internetizácia“ a namiesto skutočných služieb pre zákazníkov sa stavia na tých „zlepšeniach“, ktoré ľuďom skutočné výhody neprinesú. Tu však tlak verejnosti pomôže len málo – opraty by do rúk mal vziať štát. Či sa od neho niekedy niečoho dožijeme – to nikto netuší. Verme však, že na komerčnými ťahmi spoločností nakoniec aj tak zvíťazí zdravý rozum.
Rozširujúce informácie o presadzovaní flatrate dial-upu v Českej republike
- Miloslav Sova: Zástupci uživatelů versus Český Telecom aneb jak se rodí paušál
- Jiří Peterka: Jaké jsou návrhy na dial-up?
- Jiří Peterka: Buď sbohem, paušále!
- Jiří Peterka: Buď sbohem, paušále - II.
- Jiří Peterka: Buď sbohem, paušále III.
Thomas Ulej
tomas@disk.sk
Autor článku je šéfredaktorom DISK.SK.
