Používanie nelegálneho softvéru: Dôsledok ekonomickej úrovne krajiny

Používanie nelegálneho softvéru pritom nie je vo svete ani u nás žiadnou výnimkou. Na základe výsledkov celosvetovej štúdie spoločnosti International Planning and Research Corporation miera softvérového pirátstva dosiahla v roku 2002 na Slovensku úroveň 45 %. Spomedzi krajín strednej a východnej Európy sa tak radíme na druhé miesto s najnižšou mierou počítačového pirátstva. Kým v regiónoch Severnej Ameriky, či západnej Európy sa pohybuje v rozmedzí 24 až 35 percent, najvyšší podiel nelegálneho softvéru na trhu (až do 90 percent) bol zaznemenaný v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov, v Rusku a na Ukrajine. Miera používania legálne zakúpeného softvéru tak celkom logicky súvisí s ekonomickou výkonnosťou krajiny.

Zástupcovia výrobcov počítačových produktov združení v Bussines Software Alliance (BSA) pripisujú pokles miery softvérovej kriminality na Slovensku prísnejšiemu presadzovaniu platných zákonov i osvetovým aktivitám združenia. Podľa posledných údajov dosiahli finančné škody vyplývajúce zo softvérového pirátstva v roku 2002 úroveň vyše 900 miliónov korún, pričom oproti predchádzajúcemu roku to predstavuje nárast až o 155%. Nedávna nezávislá štúdia IDC pritom ukázala, že zníženie miery softvérového pirátstva na Slovensku o 10 percentuálnych bodov by do roku 2006 znamenalo pre našu krajinu zvýšenie daňových príjmov o 47 mil. USD, vytvorenie viac než tisíc nových pracovných miest a takmer zdvojnásobenie objemu odvetvia informačných technológií.

Predpokladaná strata z nelegálneho používania softvéru je však len imaginárna. Veľké množstvo počítačových používateľov by si legálne programové vybavenie mohla dovoliť len veľmi ťažko. A to ešte nehovoríme o takých príjmových skupinách ako sú mladí ľudia, či začínajúce rodiny. Vývoj aplikácií pritom tiež nie je zadarmo a programátori by mali mať za svoju prácu zaplatení rovnako ako výrobcovia áut, či pekári. Kým však bude kúpna sila obyvateľstva a cena softvérových produktov na súčasnej úrovni, sotva Slovensku pomôžu akékoľvek osvetové, či vzdelávacie aktivity smerujúce k zakúpeniu legálnych produktov.

Určitou (najmä cenovou) alternatívou k počítačovým programom pochádzajúcich od dominantného svetového producenta sa javí open-source, teda voľne šíriteľný a modifikovateľný softvér. Ťažko však očakávať, že bežní používatelia budú editovať zdrojový kód, či jadro systému len preto, aby mohli vlastniť napríklad bezplatný operačný systém.

Vyspelosť ekonomiky sa v súčasnosti čoraz viac hodnotí aj úrovňou používania informačných a komunikačných technológií. Je teda v záujme spoločnosti a vládnych predstaviteľov, aby sa zvyšovala počítačová gramotnosť obyvateľov, čo bez dostupnosti počítačov a softvérového vybavenia možno očakávať len veľmi ťažko. Ak si však prečítame programové vyhlásenie vlády, okrem všeobecných formulácií o inštitucionálnej podpore informačných technológií a niekoľkých pasáží v kapitole školstva, tam nenájdeme prakticky nič. Pritom dostatočné softvérové vybavenie základných a stredných škôl by malo byť úplne bežné. Pritom nič nebráni zaviesť napríklad daňové úľavy pre počítačové spoločnosti, ktoré sa rozhodnú školám bezplatne venovať programové vybavenie. Vládna koalícia sa však problém nelegálneho softvéru rozhodla riešiť jeho legalizáciou vo forme mimoriadnej dotácie zo štátneho rozpočtu. Takéto riešenie neznamená v skutočnosti nič iné, ako priama dotácia spoločnosti Microsoft. Zdá sa, že systémové riešenie problému počítačového pirátstva je v nedohľadne. Zverejnené prípady tohto druhu kriminality by však minimálne mohli vyvolať diskusiu, ktorá v konečnom dôsledku bude viesť k zvýšeniu používania informačných technológií.

---

Open source

Ide o softvér s voľne dostupnými zdrojovými kódmi. Tento pojem však nedefinuje len dostupnosť zdrojových kódov softvéru, ale aj ďalšie aspekty vývoja. Ide o celkový prístup k vývoju softvéru a k otázkam komerčného charakteru spojených s predajom a distribúciou softvéru. Azda najznámejším open source je operačný systém Linux.

Základné body definujúce otvorený softvér:

- Dostupnosť zdrojového kódu: Zdrojový kód musí byť distribuovaný spolu s programom alebo musí byť definované, kde ho možno získať.
- Voľná redistribúcia: Softvér musí byť voľne distribuovateľný a za túto distribúciu nie je možné požadovať poplatky (výrazne) prevyšujúce náklady na túto distribúciu. Distribúciu nie je možné viazať na iné produkty.
- Voľná modifikácia: Softvér je možné modifikovať a odvádzať z neho nové produkty.
- Žiadna diskriminácia: Použitie softvéru nesmie diskriminovať žiadnu osobu alebo skupinu osôb

---

Michal Feik

článok bol písaní pre týždenník Slovo


Zaujímavé články:

BSA znova straší: 116 počítačov zabavených pri najväčšom protipirátskom zásahu

Ako môže počítačový vírus spôsobiť vládnu krízu