Sekundová tarifikácia po prvej minúte nepriniesla zvýšenie cien, pretože sme pre zákazníkov zároveň poskytli voľné minúty. Nárast cien, ktorý uviedol úrad, nie je pravdivý. Požiadame ho o vysvetlenie kalkulácie. Vaša firma bola štátnym monopolom, po prevzatí Deutsche Telekomom sa snaží udržať si rozhodujúcu pozíciu čo najdlhšie. Slovenská vláda ako jej stále dôležitý akcionár je preto veľakrát rozpoltená. Na jednej strane chce otvoriť trh, na strane druhej jej prídu vaše zisky vhod. Nie je jasné, k čomu presne sa vláda voči kupcovi zaviazalo. My, a zrejme aj vy, chceme, aby zákazník dostal najlepšiu cenu. Nie najnižšiu, myslím najlepšiu. Zákony upravujúce súťaž však nemôžu byť hlúpe. Musia brať do úvahy celkovú situáciu. Konkurencia nie je o tom, aby niekoľko firiem veľmi rýchlo zbohatlo. Záujem štátu v našej firme je zrejmý a nejde o nič nezvyčajné. Z dlhodobejšieho hľadiska by bolo lepšie, keby štát nemal podiel v súkromných podnikoch. Dôsledné otvorenie trhu mala zabezpečiť novela telekomunikačného zákona. Nebola prijatá aj vďaka lobingu vašej firmy. Čo všetko ste pre to urobili? Nepoužívajme výraz lobing, aby sme predišli nedorozumeniam. Nevieme totiž presne, aký význam má to slovo na Slovensku. Naše argumenty boli jasné a zrejme presvedčivé. Neprijatím novely ste dostali rok k dobru. Jej podstatou bolo uvoľnenie koncových spojení vašej siete konkurentom. Protimonopolný úrad však prikázal uvoľniť ich pre poskytovateľov internetu. Vlastne telekomunikáciám prikázal konkurenciu. Prijali ste jeho rozhodnutie? Uvoľnenie miestneho vedenia nie je podmienkou otvorenia trhu, iba jedným z postupných krokov. Poskytli ste svoje koncové vedenia? Jednou z chýb spomínanej novely bolo práve uvoľnenie koncových spojení. Neviedlo by k zníženiu cien internetu. Rozhodnutie úradu je pre mňa vcelku nové, nerád by som sa k tomu vyjadroval, ale musíme ho rešpektovať. Prístup ku koncovým spojeniam spôsobuje v stále ešte monopolnom prostredí rozpory. Pokiaľ tomu dobre rozumiem, prístup na internet je predovšetkým telefónnym spojením. Do konca roka máme monopol garantovaný. Keďže boli porušené naše práva, chystáme žalobu na Najvyšší súd. Sú tu skupiny, ktoré chcú získať prístup do internetu pod úrovňou našich nákladov. Začiatkom budúceho roka stratíte monopol na prenos hlasu pevnou linkou. Začali sa už predbežné rokovania s firmami, ktoré budú mať záujem o prepojenie s vašou sieťou? Pokiaľ viem, potrebujú na to licenciu. Keď budú jasné podmienky, začneme rokovať. Nevidím v tom problém. Iná vec je, ak si niekto myslí, že môže niečo dostať zadarmo. Nie sme nemocnica. Jednou z ciest k zníženiu nákladov je znižovanie počtu pracovníkov. Na druhej strane existuje záväzok voči vláde, že prepúšťanie bude postupné. Koľko ľudí už odišlo a aký je ideálny stav? Keďže sme bývalý štátny podnik, je pre nás oveľa ťažšie hľadať správnu efektívnosť. V súčasnosti máme približne 1,4 milióna pevných liniek. Na zamestnanca pripadá 170 liniek. Ideálny stav je viac ako 300, minimálny štandard však 250 liniek. Od nášho príchodu v roku 2000 do tohtoročného júna klesol stav zamestnancov z približne 13-tisíc na 9 500. Treba pripomenúť, že platíme nemalé odstupné a financujeme rekvalifikáciu prepustených. Na Slovensko ste prišli z Maďarska pred viac ako dvoma rokmi, kde ste sa podieľali na riadení firmy Matáv. Podobne ako Slovenské telekomunikácie bola predtým štátna. Vidíte rozdiely medzi Slovenskom a Maďarskom? Obe krajiny sú v tomto smere úplne rozdielne. Maďarský štát predával telekomunikácie ešte v roku 1993. Mali sme preto dosť času pripraviť sa na otvorenie trhu. Prečo ste si to z Budapešti namierili do Bratislavy? Pôsobil som tam šesť a pol roka. Potreboval som novú výzvu. Ste spokojný? Veľmi. Mimo rodného Nemecka som zhruba dvadsať rokov. Najdlhšie som bol vo Venezuele. Nemci a Slováci sú však akoby jedna rodina. Mám rád slovenský tenis a husacinu. Dokonca som sa tu nedávno oženil, moja manželka je však Nemka.
