Ochrana proti rušeniu
V predchádzajúcom článku sa čitatelia dozvedeli, že medzi najstaršie činnosti úradu patrí štátny dohľad, ktorý sa uskutočňuje kontrolou dodržiavania zákona a ochranou proti rušeniu. Z histórie je známe, že ochranu rádiového príjmu pred rušením na Slovensku vykonávali už predchodcovia TÚ SR. V povojnovom období sa ako prvá začala rozvíjať kontrolná služba, ktorá až do roku 1960 bola výlučne zameraná na ochranu rádiového príjmu pred rušením. K uvedenému účelu boli v roku 1945 v Košiciach, 1946 v Bratislave, 1952 v Banskej Bystrici a v roku 1959 v Žiline zriadené Rádiokomunikačné odrušovacie služby. Na rozdiel od súčasnosti odrušovacia služba nielen vyhľadala zdroj rušenia, ale aj urobila nápravu t.j. „odrušenie“.
V súčasnosti sa v prípade rušenia rozhlasového alebo televízneho príjmu občania a organizácie môžu obrátiť na krajské pracovisko TÚ SR, odbor štátneho dohľadu, ktorý zistí zdroj rušenia a v prípade potreby uloží prevádzkovateľovi rušiaceho zariadenia urobiť také opatrenie, aby nedochádzalo k ďalšiemu rušeniu. Najlepšie je rušenie nahlásiť telefonicky. Kontakty na pracoviská úradu a postup sú zverejnené na webe.
Príbeh o nešťastnom rádioamatérovi
Príbeh sa odohral koncom 90-tych rokov 20. storočia v obci neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Začalo sa to telefonátom rádioamatéra, ktorý nahlásil rušenie televízneho príjmu. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby za možného pôvodcu neoznačil sám seba. Z hlasu rádioamatéra, ktorý rušenie nahlásil, bolo cítiť zúfalstvo. „Ja vlastne ani nemám čím rušiť“, vysvetľoval hlas v telefóne. Následne opísal situáciu. „Príďte prosím čo najskôr, už mi niekoľkokrát porozbíjali okná“, naliehal.
Zamestnanci TÚ SR nenechali rádioamatéra dlho čakať a hneď na druhý deň meracie vozidlo značky Avia Furgon vyrazilo na cestu. V tom čase sa okrem tejto značky používali aj dnes už historické meracie vozidlá značky Škoda 1203. Krátko na to boli tieto vozidlá nahradené vozidlami značky Peugeot. Tieto vozidlá sa v súčasnosti nahradzujú novými.
Po príchode do obce vyhľadali nahlásenú adresu. Bol to rodinný dom s chodníkom rovno pred oknami. Otvoril im štyridsiatnik, ktorý bol zjavne potešený ich príchodom. Nasledovala kontrola povolenia na rádioamatérske vysielanie a staničného denníka, do ktorého sa zapisujú nadviazané rádioamatérske spojenia. Všetko bolo v poriadku. Rádioamatér mal k dispozícii len krátkovlnný prijímač, ktorý mu umožňoval príjem rádioamatérskej prevádzky na krátkych vlnách a ručnú rádiostanicu s malým výkonom na jedno VKV rádioamatérske pásmo. Bolo vopred jasné, že vysielaním rušenie nemôže spôsobiť, ale napriek tomu zamestnanci TÚ SR urobili merania.
Po skončení kontroly u rádioamatéra prišlo na rad meranie v okolí frekvencie, ktorá bývala rušená. Zamestnanci TÚ SR na magirus (výsuvný stožiar), ktorý je súčasťou meracieho vozidla, upevnili anténu YAGI na príslušné televízne pásmo, pripojili ju k spektrálnemu analyzátoru (meracie zariadenie) a začali meranie. V blízkosti frekvencie sa nachádzal pomerne silný a frekvenčne nestabilný rušiaci signál. Takýto signál frekvenčne „pláva“, presúva sa. Rušiaci signál sa môže prejaviť vrčaním zvuku, alebo rušiť obraz a neskôr sa presunie mimo televízneho kanála, t.j. rušenie nespôsobuje. Bolo tomu tak aj v tomto prípade. „Dúfam, že im poviete, že som to nebol ja“, povedal rádioamatér. Zatiaľ nebolo komu, lebo nik, okrem neho tam v tú chvíľu nebol. Zamestnanci TÚ SR poďakovali rádioamatérovi za spoluprácu a rozlúčili sa sním.
Bolo to práve včas, lebo „čudné auto“ s točiacou sa anténou neuniklo pozornosti detí a dôchodcom, ktorí sa začali pri ňom zoskupovať. Deti sa vždy živo zaujímajú, čo je to za auto a načo slúži. „Už ste ho chytili“, ozvalo sa zo skupinky. „Áno zamerali sme rušenie“, odpovedal jeden zo zamestnancov úradu. „Dúfam, že to tomu amatérovi zakážete a dáte mu riadnu pokutu“, nadhodila staršia pani. Po vysvetlení, že rádioamatér má na vysielanie platné povolenie a rušenie nespôsobuje on, nastalo ťaživé ticho. „Zamerali sme smer, odkiaľ sa rušenie šíry. Tomu, koho zariadenie rušenie spôsobuje, nariadime urobiť nápravu“, preťal vysvetlením ticho jeden zo zamestnancov úradu. Narýchlo pozdravili skupinku a vyštartovali za rušiacim signálom.
Neprešli ani pol kilometra, keď našli miesto, odkiaľ rušenie prichádzalo. Bol to starší rodinný dom s anténou podobajúcou sa na sito. Išlo o poľskú anténu s predzosilňovačom. Takéto antény sa pomerne často stávajú zdrojom rušenia. Silný signál dokáže „rozhodiť“ predzosilňovač, ktorý sa začne správať ako vysielač. Tento vysielač potom vysiela do okolia rušiaci signál.
Zakrátko po zazvonení vyšla z domu babička. Po pozdravení a predstavení sa ju požiadali, aby vypla zdroj k predzosilňovaču antény. Pri takejto komunikácii je vždy potrebné prispôsobiť svoj slovník. „Prosím Vás vytiahnite tú šnúru od antény zo zásuvky“. Stratila sa v dome a o chvíľu sa signál náhle stratil. Babička, teraz už v sprievode dedka, vyšla von. Poďakovali im a vysvetlili situáciu. „Jój, tú anténu nám namontoval vnuk, aby sme mali lepší obraz“, vysvetľujú starkí. „Nechajte to prosím vypnuté, aby ste ďalej nerušili obraz ostatným. Nezľaknite sa, ešte Vám pošleme doporučený list“, vysvetlil jeden zo zamestnancov TÚ SR. „Pre vnuka Vám necháme kontakt na nás, aby sa mohol s nami spojiť a my mu poradíme, ako to môže vyriešiť“, doplnil. Rozlúčili sa a odišli.
Zamestnanci TÚ SR z pochopiteľných dôvodov neprilievali olej do ohňa a neinformovali pohnevaných susedov, kto konkrétne rušenie spôsobil. V obci vedeli len, že rušenie spôsobila akási porucha. Po tomto zásahu sa situácia v obci upokojila a naštrbené medziľudské vzťahy sa postupne dali do normálu.
Roman Vavro
Autor je tlačový hovorca Telekomunikačného úradu SR
