Taktovacia frekvencia procesora je frekvencia generovaná základnou doskou a hovorí koľkokrát je možné zmeniť stav z 0 na 1 alebo opačne za sekundu. Udáva sa v Mhz alebo Ghz. Čím je toto číslo väčšie, tým procesor rýchlejšie pracuje a tiež sa aj zahrieva. Ale mohlo by sa zdať mylné, keď hovoríme o rýchlosti pracovania, že taktovacia frekvencia je najsmerodajnejší údaj o procesore. Ďalšou záludnosťou v taktovaní procesorov je tzv. P-rating, ktorý zaviedla firma AMD. Je to označovanie procesorov číslom oveľa vyšším ako je skutočná pracovná frekvencia. Množstvo ľudí si myslí, že týmto číslom sa označuje na akej úrovni je asi oproti procesorom od Intelu. Toto označenie však bolo vyvinuté, aby poukazovalo nárast výkonu oproti Thunderbirdu – procesoru od AMD. Príklad je že Athlon XP 1600+ počíta rovnako rýchlo ako by počítal Thunderbird 1600 Mhz, teda každých 100+ znamená nárast o 66 Mhz. Napriek tomu toto porovnanie vcelku sedí na procesory od Intelu. Vonkajšia – externá frekvencia procesora udáva akou rýchlosťou je schopný komunikovať s ostatnými časťami počítača pomocou FSB – Front Side Bus, teda zbernice.
Cache – (rýchla vyrovnávacia pamäť procesora) sú to pamäte umiestnené priamo v procesore na strategických miestach, aby uchovávali prechodné informácie, ktoré nimi pretekajú. Ide o rýchle statické pamäťové bloky. Dnešné procesory používajú pamäte s názvami L1, L2 a niektoré aj L3. V skratke pamäť cache slúži na vyrovnanie rýchlosti medzi pomalou hlavnou pamäťou a rýchlym procesorom. Viacúrovňové cache pamäte sú efektívne pretože sa kontrolujú postupne či neobsahujú informácie s ktorými sa práve ide pracovať. L1 pamäť je najmenšia a L3 pamäť sa používa iba v serverových procesoroch pretože jej implementovanie je veľmi drahé a nevyužiteľné na bežnom PC. Jej účinky sú badateľné až pri práci s veľkým množstvom dát. Cache pamäť sa delí na inkluzívnu a exkluzívnu. Inkluzívnu používa napr. Intel a exkluzívnu napr. AMD. Rozdiel je v tom, že inkluzívna pamäť dovoľuje, aby v cache L1 a L2 sa mohli nachádzať zhodné informácie, naproti tomu v exkluzívnej cache sa nenachádzajú kópie alebo zhodné informácie v cache pamäti 1. a 2. úrovne. Vo všeobecnosti čím väčšia cache pamäť tým lepšie, aj keď je to trochu laicky povedané.
Inštrukčné sady - je to súbor inštrukcií, ktoré zefektívňujú a
zrýchľujú spracovanie inštrukcií od programov, napr. prácu multimediálnych programov, presun dát, riadenie programu. Výrobcovia procesorov AMD a Intel majú každý svoje odlišné inštrukčné sady. Skrátka a jasne povedané zlepšujú beh programov, ktoré ich dokážu využívať. Podľa inštrukčnej sady sa delia procesory na dve skupiny RISC a CISC. CISC je označenie, ktoré hovorí, že procesor je vybavený najkomplexnejšou inštrukčnou sadou a práve takáto konštelácia sa uplatnila u výrobcov ako Intel, AMD. RISC obsahuje len najjednoduchšie a najrýchlejšie prevediteľné inštrukcie. Toto usporiadanie je veľmi výhodné pri tvorbe super-počítačov. Medzi firmy využívajúce RISC patria IBM, Apple, Motorola.
Počet inštrukčných kanálov – je veľkosť balíka dát, ktorý dokáže procesor spracovať na jeden takt. Momentálne sme v ére nastupujúcich 64-bitových systémov, ale programy, ktoré by dokázali využívať 64-bitovú architektúru sú zaťiaľ dostupné len vo veľmi obmedzených počtoch a najrozšírenejší operačný systém Windows XP podporuje iba 32-bitový prenos. Takže zatiaľ jediným riešením, ako využívať plnohodnotný 64-bitový prenos (podmienkou je samozrejme 64-bitový procesor) je poohliadnuť sa po 64-bitovom Linuxe alebo si počkať na Windows Vista.
Socket – tiež nazývaný pätica, je akoby zásuvka, do ktorej sa procesor upevňuje. Sockety sú označované väčšinou číselnými názvami a nachádzajú sa na doske.
Veľkosť adresovateľnej pamäte – udáva veľkosť pamäte, ktorú je schopný procesor používať. Udáva sa tiež pod menom virtuálna pamäť. Dnešné bežné 32-bitové procesory dokážu využívať 4 GB tejto pamäte. Nové 64-bitové procesory teoreticky dokážu využívať virtuálnu pamäť až do veľkosti 16 TB.
Efektivita mikrokódu – je to spôsob zapísania tých najjednoduchších inštrukcii ako je napríklad spočítanie dvoch čísel. Dôležité je, aby sa stihlo najviac operácii za jeden takt procesora.
Skutočné dôležité parametre, ktoré však človeka zaujímajú pri kúpe procesora sú taktovacia frekvencia, inštrukčná sada, pamäť cache, frekvencia FSB a veľmi dôležité je vedieť na aké účely bude systém používaný. A aby som nezabudol asi najdôležitejším aspektom je trošku si posedieť na internete a prelúskať sa rôznymi kvalitnými stránkami, ktoré sa zaoberajú testovaním rôznych procesorov a ich porovnávaním, pretože dobre demonštrujú, ktorý procesor má navrch v akej oblasti.
V druhej časti budeme hovoriť konkrétnejšie o procesoroch AMD a Intelu, porovnáme ich architektúru a spôsob, akým sa snažia dobehnúť konkurenciu. Predstavíme si niektoré technologické špeciality, ktoré obsahujú procesory od Intelu a AMD, objasníme si pojmy ako je HyperTransport, HyperThreading a Cool'n'Quiet.
Zdroje:
http://www.en.wikipedia.orghttp://www.sk.wikipedia.org
http://wano.euweb.cz
http://www.irianis.com/
http://www.vogelburda.cz
