Výsledky referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vyjadrujú vôľu Slovákov zaradiť sa medzi vyspelé krajiny Európy. Vyspelosť týchto štátov je daná aj stupňom rozvoja informatizácie spoločnosti, ktorý je spravidla na vysokej úrovni. Všetky štúdie spracované EÚ v tejto oblasti dokumentujú nízku úroveň rozvoja informatiky v pristupujúcich štátoch vrátane Slovenska. V rámci prístupových rokovaní kládli zástupcovia Európskej únie veľký dôraz na rozvoj informatiky a telekomunikačných služieb na Slovensku a mnohokrát konštatovali pomalý postup Slovenska a to hlavne v oblasti legislatívy a majetkových vzťahov v najväčšom telekomunikačnom podniku na Slovensku, Slovenských telekomunikáciách a.s.
Súčasný stav na telekomunikačnom trhu za viac ako štyri mesiace od skončenia monopolu Slovenských telekomunikácií dávajú za pravdu vyhláseniam Asociácie telekomunikačných operátorov, v ktorých upozorňovala na nedostatočnú pripravenosť slovenskej legislatívy na liberalizáciu telekomunikačného prostredia a potrebu prijať novelu zákona o telekomunikáciách. Aj podľa skorších vyjadrení Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií „prijatie novely telekomunikačného zákona je potrebné, aby sa zvýšilo tempo liberalizácie hlasovej služby“.
Slovenské telekomunikácie a.s. sa snažia vytvoriť dojem, že úprava by mala byť krátkodobá, nevyvážená a nesystémová. Návrh novely však len vnáša do zákona podmienky upravované regulačným rámcom Európskej únie, ktoré sú už dlhodobo platné vo väčšine členských i pristupujúcich krajinách EÚ. Za vyše pol roka, ktorý zostáva do deklarovaného prijatia zákona o elektronických komunikáciách, môže dojsť k absolútnej strate záujmu zahraničných investorov o slovenský telekomunikačný trh a poškodeniu investorov, ktorí už vložili do komunikačnej infraštruktúry na Slovensku nemalé prostriedky.
Asociácia telekomunikačných operátorov si preto považuje za povinnosť reagovať na stanoviská Slovenských telekomunikácií a.s., ktoré sú podľa nášho názoru jednostranné a nekvalifikované.
1. Údajná nevyváženosť novely
Účelom novely zákona o telekomunikáciách nie je implementovať nový regulačný rámec EÚ z roku 2002. Novela má za úlohu riešiť najdôležitejšie nedostatky v súčasnosti platnej právnej úpravy, ktoré dnes a denne zabraňujú rozvoju telekomunikačného sektora SR. Z nich najdôležitejšie sú:
- § k reálnej liberalizácii telekomunikačného trhu v oblasti pevnej verejnej telefónnej služby neprišlo dodnes, hoci de iure mala nastať už 1. 1. 2003; takáto ignorancia zákonnej lehoty je vo všetkých krajinách na západ od SR nevídaná;
- § rokovania o prepojení medzi prevádzkovateľmi, osobitne medzi ST, a.s. a alternatívnymi operátormi, pokračujú žalostným tempom, a to najmä s ohľadom na množstvo administratívnych obmedzení, ktoré na základe medzier v legislatívnej úprave rokovaní stanovili ST, a.s.,
- § nízka penetrácia internetu, osobitne v kategórii domácich užívateľov, ako aj nízka penetrácia bytových účastníkov verejnej telefónnej služby, kde pôsobenie ST, a.s. v podmienkach monopolného poskytovateľa a bez kooperácie s ostatnými operátormi, osobitne s poskytovateľmi internetového pripojenia viedlo a vedie k bezprecedentnému prepadu v počte bytových staníc. Takéto výrazné znižovanie penetrácie posúva SR na úroveň rozvojových krajín, nie k vyrovnávaniu sa s krajinami EÚ,
- § nedostatočné a nepresne definované kompetencie TÚ SR pri regulácii telekomunikačného trhu.
Argumenty o vytrhávaní z kontextu Nového regulačného rámca EÚ sú nepodložené. Všetky práva a povinnosti sú v súlade s legislatívou EÚ viazané na splnenie stanovených podmienok a služby sú posudzované z hľadiska užívateľa, nie z pohľadu technológie. To samozrejme neznamená, že niektoré povinnosti, ktoré z povahy veci vyplývajú len prevádzkovateľovi s významným vplyvom na trhu verejnej telefónnej služby na pevnej sieti, nie sú v regulačnom rámci EÚ uložené len takémuto prevádzkovateľovi. Napríklad uvoľniť miestne vedenia nemôže mobilný operátor, ktorý ich neprevádzkuje.
2. Údajná nevykonateľnosť
Argument o neprípustnosti účinnosti novely dňom vyhlásenia nie je namieste, nakoľko text novely je až na jednu výnimku identický s textom vládneho návrhu, prijatého 20. 6. 2002. Všetkým relevantným subjektom na telekomunikačnom trhu je teda dobre známy. Všetci zodpovední operátori nepochybne začali s prípravou na jej implementáciu už po prvom prijatí novely v NR SR 20. 6. 2002, nakoľko pôvodne schváleným dňom účinnosti bol už 1. 1. 2003.
Argumentácia ST, a.s., že povinnosť publikovať referenčnú ponuku na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu do 30 dní odo dňa publikácie rozhodnutia o SMP je „objektívne nesplniteľná“, postráda akýkoľvek právny a faktický základ. Slovenské telekomunikácie, a.s. sú povinné poskytovať ULL najneskôr od 1. 8. 2002, a to na základe rozhodnutia Protimonopolného úradu SR č. 2002/DZ/P/2/157. Mali (a majú) teda dostatok času na prípravu obchodného modelu aj referenčnej ponuky. Samozrejme, z pohľadu monopolu nikdy nie je dostatočne skoro.
Celkom odlišný od pohľadu a záujmu ST, a.s. je však v predmetnej veci záujem SR. Zavedenie ULL v predmetnej novele je aj poslednou možnosťou naplniť záväzok SR implementovať tento inštitút v rámci programu eEurope+. ULL je integrálnou súčasťou acquis, pričom „prispôsobenie a implementácia tých častí ‚acquis‘, ktoré sú relevantné pre informačnú spoločnosť“ je základným cieľom celého programu. Telekomunikačný úrad SR, označený v akčnom pláne eEurope+ ako zodpovedný orgán, mal tento záväzok splniť do konca roka 2002. S ohľadom na neprijatie novely Zákona v auguste 2002 ho ale objektívne splniť nemohol. Nakoľko odovzdanie konečnej správy programu eEurope+ je vláda SR povinná vykonať do konca roka 2003, NR SR je v prípade prijatia predmetnej novely spôsobilá zabezpečiť splnenie záväzku SR implementovať LLU aspoň pred odovzdaním tejto správy. Inak zostáva SR už len medzinárodná blamáž. Akčný plán eEurope+ schválila vláda SR uznesením č. 522/2001 v rámci „Politiky informatizácie spoločnosti v SR“.
V súvislosti s voľbou operátora (CS/CPS) novela odstraňuje jedno z najvážnejších legislatívno-technických pochybení zákonodarcu pri tvorbe zákona v roku 2000. V rozpore so svojou vôľou deklarovanou v dôvodovej správe – implementovať právo EÚ na prospech užívateľov telekomunikačných služieb – sa totiž zákonodarca pri prijímaní súčasného znenia principiálne odchýlil od práva EÚ. Súčasné znenie zákona je v rozpore nielen s regulačným rámcom EÚ z roku 2002, ale aj s regulačným rámcom z rokov 1997-1998. V prípade mobilných operátorov dokonca zakladá legislatívny stav nepoznaný v žiadnom z členských, či kandidátskych štátov EÚ. Názor, že predmetný rozpor je potrebné odstrániť až v novom zákone o elektronických komunikáciách preto neobstojí.
Konkrétne podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/EC v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/61/EC v súvislosti s prenositeľnosťou čísel operátora a predvoľbou prevádzkovateľa je služba CS/CPS (voľba a predvoľba operátora) obmedzená len na také telekomunikačné podniky s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu, ktoré sú vymedzené v časti 1 prílohy 1 k Smernici 97/33/EC, teda len na poskytovateľov verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete. Nový regulačný rámec (článok 19 a recital č. 29 Smernice 2002/22/EC) v predmetnej veci prevzal riešenia z cit. Smernice 97/33/EC v znení Smernice 98/61/EC.
Tvrdenia ST, a.s. o diskriminácii zákazníkov mobilných operátorov nie sú teda nateraz namieste, nakoľko v súlade so spomenutou zásadou minimálnej regulácie sa o službe CPS (predvoľba operátora) pre mobilných operátorov nateraz ešte ani neuvažuje.
Podstatne dôležitejšie ale je – a to už ST, a.s. neuvádzajú – že podľa skúseností z krajín s liberalizovaným telekomunikačným trhom je to práve CPS, ktorá reálne prináša liberalizáciu až k užívateľom bytových staníc a do malých firiem, teda k najväčšej skupine zákazníkov, na ktorú sa ST, a.s. odvolávajú. Je totiž veľkým rozdielom, či môže mať zákazník predvoleného operátora napr. na všetky medzimestské alebo medzinárodné hovory, alebo či musí pri každom jednotlivom volaní každý člen domácnosti poznať a zadať niekoľkociferný kód (alebo dokonca niekoľko kódov). To je rozdiel, ktorý síce firma s vlastnou ústredňou vôbec nepocíti, ale každá domácnosť áno, a to veľmi výrazne. Práve so službou CPS sa podľa zahraničných skúseností začína skutočný nástup liberalizácie v domácnostiach.
3. Uvoľnenie ULL a rebalancing
Prerozdeľovanie nákladov a výnosov z jednotlivých telekomunikačných služieb je zakázané už od 1. júla 2000, t.j. od účinnosti zákona o telekomunikáciách. Aj ST, a.s. sú ako poskytovateľ verejnej telekomunikačnej služby povinné počnúc 1. 1. 2003 viesť vo svojom účtovníctve náklady a výnosy oddelene (§ 33 ods. 2). Uvažovať o akomkoľvek rebalancingu cien v súvislosti s novelou je z uvedených dôvodov scestné. Tvrdenie ST, a.s. o údajnom poskytovaní služieb pod úroveň nákladov je vlastne verejným priznaním k porušovaniu ustanovení. § 33 ods. 1 zákona.
4. Údajne neprimerané pokuty
Namietanie existencie sankčných ustanovení a výšky pokút zo strany ST, a.s. je síce pochopiteľné, ale rozhodne nie oprávnené. Ako jasne preukázali aj viaceré rozhodnutia Protimonopolného úradu SR z ostatných rokov, ST, a.s. vo má pri výkone svojej telekomunikačnej činnosti tendenciu nedodržiavať zákon aj vo veľmi závažných otázkach, priamo ohrozujúcich činnosť, či dokonca existenciu alternatívnych operátorov (ULL, ADSL a pod.). Len pokuta vo výške primeranej obratu firmy dokáže motivovať dodržiavať zákon aj prevádzkovateľov s významným vplyvom na trhu (teda nielen ST a.s., ale aj Orange Slovensko a.s. a Eurotel Bratislava a.s. a pod.). Porovnávajúc navrhované ustanovenie so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, na základe ktorého je Protimonopolný úrad SR oprávnený za analogické porušenie zákona uložiť pokutu do 10% obratu spoločnosti (pri ST a.s. by to bolo približne 1,8 mld. Sk) je navrhovaná suma 50 mil. Sk naozaj nie neprimeraná.
---
zdroj: stanovisko Asociácie telekomunikačných operátorov, poskytol Patrik Krauspe,
výkonný riaditeľ
---
