Roman Vavro: Funkcia tlačového hovorcu je len časť náplne mojej práce, na verejnosti je však najviac viditeľná. Okrem práce tlačového hovorcu a poskytovania informácií pre laickú i odbornú verejnosť, mám v kompetencii aj vzťahy s občianskymi a profesijnými združeniami, som šéfredaktor Vestníka TÚ SR, šéfredaktor interného časopisu, ktorý vydávame v elektronickej podobe už osem rokov, starám sa o obsahovú časť internetovej aj intranetovej stránky úradu, vypracovávam výročné správy, organizujem zbierky zamestnancov pre detské domovy, krízové centrá a pod. a organizujem aj niektoré interné podujatia pre zamestnancov úradu, ako je napr. Mikuláš pre deti zamestnancov úradu. Zrejme ani nemusím zdôrazňovať, že bez podpory vedenie a kolegov, by to všetko nebolo možné realizovať.K funkcii tlačového hovorcu TÚ SR uvediem trochu bližšie. Hovorca TÚ SR je zamestnanec v stálej štátnej službe, t.j. nemení sa zmenou vedenia úradu, ako to býva napr. na ministerstvách. V praxi to znamená, že tlačový hovorca TÚ SR nie je tzv. politický typ, ale tzv. kariérny typ zamestnanca. V náplni práce tlačového hovorcu TÚ SR je monitorovanie tlače, vydávanie tlačových správ a oznámení, reagovanie na nesprávne informácie, odpovedanie na otázky novinárov, odbornej i laickej verejnosti... Mojou zásadou je odpovedať na otázky bez zbytočného odkladu. Okrem tlačených médií monitorujem aj internetové portály, vrátane relevantných diskusií, ktoré na nich prebiehajú. Tlačový hovorca sa zúčastňuje na podstatných interných poradách, na stretnutiach s operátormi, občianskymi a profesijnými združeniami a pod. Na základe získaných informácií pripravuje zápisy, tlačové správy, oznamy pre verejnosť a pod. Hovorca okrem poskytovania vyjadrení pre masmédiá sprostredkováva aj vyjadrenia predstaviteľov úradu.
Na Telekomunikačný úrad SR som prišiel pracovať už v roku 1996. V tom čase mohol mať úrad skôr názov „Rádiokomunikačný úrad“, lebo vydával v podstate len povolenia na prevádzku rádiových zariadení, vykonával kontroly a vyhľadával zdroje rušenia. Regulátorom bolo v tom čase rezortné ministerstvo. Počas jednej mojej návštevy na úrade ma vtedajší vedúci oddelenia štátnej inšpekcie rádiokomunikácií (dnešný odbor štátneho dohľadu) oslovil s pracovnou ponukou. V tom čase som pôsobil v riadiacej pozícii mimo tejto oblasti, ale mal som potrebné vzdelanie a skúsenosti. O mojom pôsobení v masmédiách vtedy ešte na úrade nevedeli. Ponuku som napokon prijal. Ponuka nebola finančne zaujímavá, ale o to viac bola zaujímavá pracovná náplň. Prvé roky mojej práce na úrade som strávil kontrolami u predajcov rádiových zariadení, kontrolami a vyhľadávaním nelegálnych rádiových zariadení, monitorovaním frekvencií a vyhľadávaním zdrojov rušenia. Práca sa mi páčila aj z toho dôvodu, že mojím dlhoročným koníčkom je rádioamatérske vysielanie. Spolu s kolegom sme zefektívnili prácu, čo sa prejavilo v tom, že sme vykonali najviac kontrol a zistili najviac porušení zákona spomedzi všetkých našich kolegov na Slovensku. Na základe toho som presvedčil svojich nadriadených, aby sme viac komunikovali s prevádzkovateľmi vysielacích rádiových staníc. Začal som vypracovávať rôzne rady a upozornenia, ktoré sme adresovali na občianske a profesijné združenia, napr. cech taxi, CB rádiokluby a pod. Telefonicky sme upozorňovali taxislužby a bezpečnostné služby na dodržiavanie prevádzkovej disciplíny. Dispečer danej siete následne odvysielal toto upozornenie. Bolo to niečo podobné, ako dnes v rozhlase počúvame upozornenia na policajné kontroly, s tým rozdielom, že tieto upozornenia inicioval úrad. Následne sa úrad zameral na najväčších porušovateľov zákona. Správa o kontrole u najväčších porušovateľov sa veľmi rýchlo šírila a v mnohých prípadoch pomáhala náprave u ostatných prevádzkovateľov. V roku 1999 som vypracoval a predložil vedeniu úradu návrh koncepcie interného časopisu úradu, vydávaného v elektronickej podobe. Vedenie návrh schválilo a stal som sa šéfredaktorom časopisu. Za túto prácu som nemal žiaden príplatok a musel som ju stíhať popri mojej ostatnej práci. Na jeden nemenovaný veľtrh, ktorý sa konal v roku 1999 som vypracoval texty do neperiodickej publikácie úradu, ktorá bola akousi „kuchárkou“ pre záujemcov o povolenie na prevádzku rádiových zariadení. Publikáciu sme rozdávali vo svojom výstavnom stánku a neskôr aj na kontrolách. Na publikáciu sme mali veľmi dobré ohlasy a mnohí s prekvapením hovorili o revolučnej zmene v oblasti informovania zo strany úradu. Texty z publikácie som následne použil pri tvorbe obsahu internetovej stránky úradu. Vedenie postupne schvaľovalo moje návrhy a ku koncu roku 1999 ma poverilo vykonávaním niektorých činností, ktoré spadajú do funkcie dnešného tlačového hovorcu. Vedenie bolo s mojou prácou spokojné, a preto mi v polovici roku 2000, keď prišlo k organizačným zmenám, ponúklo novú pozíciu, na ktorej pôsobím do dnes.
Ak to stručne zhrniem, začínal som v podstate na zelenej lúke. Neexistovala žiadna komunikácia s masmédiami, internetový portál úradu obsahoval len kontakty a citáciu zo zákona, úroveň komunikácie s odbornou verejnosťou bola na nízkej úrovni a s laickou verejnosťou v podstate nikto nekomunikoval. Na zabezpečenie tohto všetkého neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky. Spočiatku som nemal k dispozícii ani vyhovujúci počítač a mnoho činností som vykonával doslova na kolene. Napriek nepriaznivým podmienkam som vypustil zo svojho slovníka „nedá sa“ a snažím sa o to, aby si tento prístup osvojili aj ďalší kolegovia, vďaka tomu sa mi podarilo mnoho vecí zlepšiť k lepšiemu. Raz sa ma jednej môj kolega opýtal „Roman, kedy už budeš mať všetko hotové?“ Moja odpoveď znela „nikdy, lebo je stále čo zlepšovať“. Táto odpoveď platí do dnes.
Mali ste už niekedy zajačie úmysly? A ak áno, čo Vás nakoniec presvedčilo ostať?
Roman Vavro: Počas môjho pôsobenia na TÚ SR som dostal niekoľko ponúk, ktoré som zvažoval. Spočiatku to boli ponuky napr. zástupca šéfredaktora v jednom mládežníckom časopise, vedúci oddelenia, neskôr napr. PR manažér vo výstavníckej spoločnosti, tlačový hovorca u telekomunikačného operátora, PR špecialista vo finančnej inštitúcii... V jednom prípade ma oslovili „lovci mozgov“, ktorí sa ma snažili získať pre svojho klienta na pozíciu Government Relations.
Odísť je jednoduché, zostať a zmeniť veci k lepšiemu je výzva. Predchádzajúce i terajšie vedenie úradu i kolegovia sa mi pri práci snažia vychádzať v ústrety. Vďaka dôvere vedenia i osadenstva úradu môžem realizovať aj rôzne projekty. Niektoré z nich sú na verejnosti známe napr. dokumenty zaoberajúce sa možnosťami pripojenia na internet, legislatívnymi podmienkami poskytovania prístupu, dôvodmi nízkeho využívania internetu, zoznam možností pripojenia v cene do 250,- Sk, možnosti bezplatného pripojenia a ďalšie. Niektoré obsahovali aj výsledky prieskumov renomovaných agentúr, ktoré nám ich bezplatne poskytli. Samozrejme sme ich najskôr presvedčili, že ide verejne prospešnú aktivitu. Okrem týchto väčších aktivít sú to aj menej známe napr. zriadenie majáka pre nevidiacich a slabozrakých, ktorý umožňuje orientáciu zrakovo postihnutým osobám v úrade, ďalej PC vo vstupnej hale úradu, ktorý umožňuje návštevám bezplatne vyhľadávať informácie na stránkach TÚ SR, rezortného ministerstva a Rady pre vysielanie a retransmisiu... Všetky tieto aktivity, až na jednu výnimku, si nevyžiadali žiadne financie, „len“ množstvo času a energie.
Napriek všetkému, som otvorený dobrým ponukám.
Ako hodnotíte pôsobenie TÚ SR za posledné roky? Myslíte si, že už máte na problematické spoločnosti viac pák ako to bolo v minulosti?
Roman Vavro: V minulom roku sme prvý krát robili samohodnotenie organizácie, ktoré nastavilo vedeniu TÚ SR obraz o organizácii z rôznych pohľadov. Odhliadnuc od toho môžem stručne skonštatovať, že za posledných osem rokov úrad zlepšil úroveň komunikácie s masmédiami, laickou i odbornou verejnosťou. Okrem toho vďaka zmenám v legislatíve úrad má väčšie kompetencie. Pozitívny vplyv nových kompetencií sa postupne prejavuje. TÚ SR ešte má rezervy v činnosti, ktoré sa snaží odstrániť. Na ďalšie zlepšenie činnosti je potrebná zmena postavenia úradu a finančné prostriedky, ktoré sa úrad snaží získať.
Nedávno podpredseda TÚ SR reagoval otvoreným listom na niektoré vyjadrenia prezidenta spoločnosti Slovak Telekom, ktoré uviedol pre denník Hospodárske Noviny. Dočkal sa tento list nejakej odozvy a plánujú sa v tejto veci aj nejaké ďalšie kroky zo strany TÚ SR?
Roman Vavro: List veľmi pozitívne prijali najmä predstavitelia alternatívnych operátorov a novinári. Následným efektom bolo zlepšenie komunikácie zo strany ST voči TÚ SR.
Ku kritike TÚ SR sa pridal v jednej zo svojich tlačových správ aj Slovanet, ktorý v nej uviedol, že nedostatočná činnosť TÚ SR je jednou z príčin, prečo sa rozhodli budovať vlastnú infraštruktúru. Ako vnímate tieto vyjadrenia? Evidujete nejakú oficiálnu sťažnosť alebo pripomienky k Vašej činnosti?
Roman Vavro: Vyjadrenie Slovanetu súviselo s ich ukončením rokovaní s ST. TÚ SR ústne informoval Slovanet o tom, že je potrebné pokračovať v rokovaniach, aby do nich mohol úrad vstúpiť a o veciach, kde dohoda nebude možná mohol rozhodnúť.
Prostredníctvom masmédií alebo neformálnym spôsobom sa niekedy môže objaviť nespokojnosť. TÚ SR však v tomto roku neeviduje žiadnu oficiálne podanú sťažnosť na svoju činnosť.
Mnohí z našich čitateľov možno ani len netušia, že TÚ SR slúži na mimosúdne vyriešenie sporov medzi občanom a napr. spoločnosťou, ktorá mu poskytuje internetový prístup. Vedeli by ste nám uviesť koľko takýchto sporov TÚ SR rieši počas roka a koľko z nich je zo strany zákazníka oprávnených? A aká je úspešnosť mimosúdneho vyrovnania?
Roman Vavro: Užívatelia služieb sa môžu obracať na TÚ SR s návrhom na mimosúdne riešenie sporu od 1.1. 2004, keď nadobudol účinnosť zákon o elektronických komunikáciách. Mimosúdne riešenie sporu nie je ďalšou inštanciou reklamačného alebo odvolacieho konania. Úrad má prispieť k dosiahnutiu urovnania v sporoch týkajúcich sa správnosti úhrady a kvality verejných služieb, najmä pri poskytovaní univerzálnej služby, o ktorých sa uskutočnilo reklamačné konanie a užívatelia nie sú so spôsobom vybavenia reklamácie spokojní. Úrad v riešení sporu nemá prikazovacie alebo nariaďovacie kompetencie voči účastníkom sporu. Spor skončí dosiahnutím zhody. Zhoda je také vyriešenie sporu, s ktorým súhlasia obe strany. Ak jedna zo sporových strán nesúhlasí s navrhovaným riešením, spor nie je mimosúdne riešiteľný a úrad jeho riešenie ukončí. TÚ SR nenahrádza činnosť súdu. Užívateľ má právo, bez ohľadu na to, či využil inštitút mimosúdneho riešenia sporu, riešiť spor súdnou cestou.
Údaje o mimosúdnych riešeniach sporov úrad zverejňuje vo svojich výročných správach. TÚ SR nerobí štatistiku podľa jednotlivých služieb. V roku 2004 bola dosiahnutá zhoda o predmete sporu v 12-tich prípadoch. Naopak dohoda nebola dosiahnutá v 22 prípadoch. Riešenie 11-tich sporov presunul do roku 2005. Úrad v roku 2004 skonštatoval, že užívatelia často nepoznali všeobecné podmienky a tarifu podnikov, ktorých služby využívajú. Koncoví užívatelia neboli dostatočne informovaní o možnosti mimosúdneho riešenia sporov a nepoznajú kompetencie úradu v tomto smere, a to aj napriek tomu, že úrad prostredníctvom svojej internetovej prezentácie a prostredníctvom tlače informoval o svojich kompetenciách a postupe pri mimosúdnom riešení sporov. Užívatelia zasielajú podania formou sťažnosti na podnik a žiadosti o pomoc, lebo nesprávne vnímajú úrad ako riadiaci orgán alebo „generálne riaditeľstvo“ podnikov.
V roku 2005 bola dosiahnutá zhoda o predmete sporu v 22 prípadoch. Naopak dohoda nebola dosiahnutá v 102 prípadoch. TÚ SR presunul riešenie 16-tich sporov do roku 2006. Ako je vidieť stúpol počet mimosúdne riešených sporov oproti minulému obdobiu. Taktiež však stúplo aj právne povedomie užívateľov, ktorí predkladajú svoje spory úradu. Napriek tomu úrad skonštatoval, že užívatelia často nepoznajú všeobecné podmienky a tarifu podnikov, ktorých služby využívajú. Hlavným problém bolo nedefinovanie podmienok služieb so zvýšenou tarifou a neinformovanie užívateľa o podmienkach, za akých sú poskytované. Užívateľ môže v niektorých prípadoch nadobudnúť dojem, že mu služba nebola poskytnutá a že mu nebude ani spoplatnená. Ďalším problémom boli spory riešené v súvislosti s tzv. dialermi, ktoré dokážu napr. zmeniť parametre vytáčaného prístupu do siete internet. Dialery sa môžu spúšťať nielen v čase pripojenia do internetu, ale sa dokážu spustiť aj automaticky už spustením internetového prehliadača. Spory tohto druhu sú prakticky neriešiteľné.
Ako vnímate príchod tretieho mobilného operátora a akú ponuku by musel predstaviť, aby ste začali využívať jeho služby?
Roman Vavro: Príchod tretieho mobilného operátora vyvolá tlak na znižovanie cien a zvyšovanie kvality služieb. Tretí operátor bude musieť svojou ponukou presvedčiť potencionálnych zákazníkov, aby začali využívať jeho služby. Predpokladáme, že sa zintenzívni konkurenčný boj, ktorého víťazom budú užívatelia služieb.
Obaja najvyšší predstavitelia TÚ SR využívajú služby oboch operátorov, riaditelia odborov a niektorí ďalší zamestnanci využívajú služby jedného, alebo druhého operátora. Predpokladám, že úrad bude v budúcnosti využívať aj služby tretieho mobilného operátora. Pri rozhodovaní záleží najmä na tom, ako ponuka operátora dokáže znížiť náklady úradu.
V prípade, že Telefónica O2 nedodrží niektoré veci, ku ktorým sa zmluvne zaviazala, ako bude postupovať TÚ SR? Do akej výšky môže TÚ SR udeliť prípadnú pokutu?
Roman Vavro: Je to špekulatívna otázka. Držiteľ povolenia zatiaľ plní podmienky stanovené v povolení. TÚ SR bude postupovať podľa zákona o elektronických komunikáciách.
Neobávate sa, že časom dôjde medzi mobilnými operátormi ku kartelovej dohode? A ak by k nej došlo, aké prostriedky okrem finančnej pokuty má TÚ SR k dispozícii?
Roman Vavro: Riešenie prípadnej kartelovej dohody je podľa zákona na ochranu hospodárskej súťaže v kompetencii Protimonopolného úradu, s ktorým TÚ SR v prípade potreby spolupracuje.
V záujme tretieho mobilného operátora však rozhodne nemôže byť kartelová dohoda s existujúcimi operátormi. Ak by sa dohodol s doterajšími operátormi a nepriniesol atraktívnu ponuku pre užívateľov služieb, tak by to bol pre neho istý koniec.
Myslíte si, že sa TÚ SR niekedy dočká ocenenia svojej práce od ľudí, ktorí ho vnímajú ako nefunkčný orgán? Neplánuje TÚ SR nejakú informačnú kampaň o svojich aktivitách?
Roman Vavro: Nedá sa povedať generálne, že občania a organizácie vnímajú úrad ako nefunkčný orgán. Pozitívne reakcie a slová uznania, ktoré dostávame od odbornej i laickej verejnosti nás tešia a hovoria o niečom inom. Niektoré z nich sú zverejnené na stránke TÚ SR. Pozitívne reakcie najčastejšie prichádzajú od novinárov, ktorí prejavujú spokojnosť s rýchlym a kvalitným poskytovaním informácií. Ďalej sú to reakcie občanov i začínajúcich podnikateľov, ktorí si vysoko cenia ochotu a rýchlo a kvalitne poskytované informácie. Z činností úradu si občania najviac cenia vyhľadávanie zdrojov rušenia rozhlasu a televízie a mimosúdne riešenie sporov užívateľov služieb s podnikmi. Organizácie si najviac cenia vyhľadávanie zdrojov rušenia rádiových sietí a stúpajúcu úroveň analýz trhov. TÚ SR má samozrejme aj rezervy. Veľkú časť z nich spôsobila v minulosti nedokonalá legislatíva a nepochopenie. Budovanie dobrého mena je vec dlhodobá. Pozitívne dopady nových kompetencií úradu sa prejavujú postupne. Aktívnou komunikáciou a zapájaním občianskych a profesijných združení do rozhodovania sa darí zlepšovať dobré meno úradu, predchádzať nedorozumeniam a skvalitňovať podmienky napr. na prevádzkovanie rádiových zariadení a pod. V krátkej budúcnosti plánujeme niekoľko aktivít pre novinárov, ktoré im umožnia bližšie sa oboznámiť s rôznymi činnosťami, ktoré na úrade prebiehajú. Úrad pre verejnosť doteraz realizoval len verejné odpočty. Už dlhší čas preto uvažujeme o zrealizovaní dňa otvorených dverí pre verejnosť, počas ktorého by si mohli občania nielen prezrieť priestory úradu, ale sa aj bližšie zoznámiť s jeho činnosťou.
