Stredná a východná Európa podľa štúdie Changing direction: Reform of the energy utility sectors in Central and Eastern Europe (Zmena smeru: Reforma sektora energetických služieb v strednej a východnej Európe) otvára trhy najpomalšie sčasti preto, že miestne sektory technických služieb sú zaťažené historickou neefektivitou, nedostatočnými investíciami a nezáujmom o zákazníka.
I keď primárnym účelom štúdie nebolo vytvoriť rebríček, prieskum jednotlivých krajín umožnil agentúre EIU vytvoriť komparatívnu klasifikáciu krajín z hľadiska otvorenosti ich energetických trhov.
-
Priečka
Celkovo
Elektrina
Plyn
1
Česká republika
Poľsko
Rumunsko
2
Maďarsko
Česká republika
Maďarsko
3
Slovensko
Rumunsko
Česká republika
4
Rumunsko
Rusko
Poľsko
5
Poľsko
Slovensko
Slovensko
6
Rusko
Maďarsko
Rusko
Najotvorenejšie technické služby má Česko, kde si na trhu s elektrinou konkurujú traja veľkí hráči a dominantnú pozíciu skôr monopolného dodávateľa plynu ohrozujú silné nové subjekty, a Maďarsko, kde dominantná elektrárenská spoločnosť musela vytvoriť priestor pre nové subjekty a na trhu s plynom si konkuruje dokonca osem významných hráčov.
Na spodnom konci kvalitatívneho rebríčku je Poľsko, kde sú navzdory prítomnosti niekoľkých silných konkurentov zmeny dodávateľov zanedbateľné, pretože zákazníci evidentne nevedia o dostupných možnostiach, a trhu s plynom stále dominuje štátny monopol. Na rovnakom konci spektra je tiež Rusko, kde sa dodávatelia technických služieb a politici horko-ťažko snažia pokryť dopyt po energii.
V elektrine vedie Poľsko v hodnotení na základe presvedčivých údajov o chýbajúcej koncentrácii výrobných a distribučných sektorov a tiež na základe dát z roku 2008, ktoré potvrdzujú voľné stanovovanie cien pre priemyselných zákazníkov pod úrovňou obvyklou v EÚ. Tesne po Poľsku nasleduje Česko, kde je trh podobne otvorený konkurencii, avšak trhová koncentrácia v sektore elektriny je väčšia než v Poľsku. Maďarsko sa napodiv umiestnilo na dne tohto rebríčka, pretože dáta za rok 2008 vykazujú koncentráciu výrobných i distribučných trhov a tiež pretože v tomto čase prevádzkovateľ prenosovej sústavy ešte neoddelil prenosové a výrobné zariadenia.
V oblasti plynu má Česká republika vedenie v kvantitatívnom hodnotení, a to na základe dobrého hodnotenia distribučného trhu a vysokých známok za trhové určovanie cien pre priemysel i domácnosti. V konkurencii na distribučnom trhu a tiež právnom oddelení distribučného sektora si dobre počína tiež Rumunsko. Rusko je i v tomto hodnotení na konci, a to kvôli radu faktorov: trhu dominuje Gazprom a o konkurencii sa prakticky nedá hovoriť, pretože prenosová sústava i výroba má rovnakého majiteľa a ceny sú pevne kontrolované.
Pre posúdenie stupňa pokroku, ktorý v liberalizácii dosiahli odvetvia verejných služieb v strednej a východnej Európe, uskutočnila agentúra EIU rozhovory s predstaviteľmi energetických podnikov, regulátorov a priemyselných odberateľov energie. Ich názory potom spracovala v kombinácii so sekundárnym výskumom a analýzou údajov o otváraní trhu hospodárskej súťaži.
Kľúčové poznatky správy:
-
Hlavnou hnacou silou liberalizácie je nutnosť modernizovať zariadenia a prilákať potrebný kapitál. Týmto spôsobom vzniká priestor na vstup strategických investorov, ktorí spolu s kapitálom prinášajú moderné postupy riadenia a technologické know-how.
-
Konkurencia je vyspelejšia na trhoch s elektrinou než na trhoch s plynom. Je to hlavne preto, že elektrárenský priemysel má viac rôznych zdrojov paliva a väčší prístup k požadovaným surovinám. V prípade zemného plynu sú len dve možnosti získavania paliva – domáca výroba alebo dovoz. Obe väčšinou ovládajú vlády alebo štátne monopoly.
-
Koncentrácia zdrojov dodávok plynu (hlavne v Rusku) bráni hospodárskej súťaži v odvetví zemného plynu tým, že dáva dodávateľom kontrolu nad cenami. Keď všetci dovozcovia plynu musia platiť rovnakú cenu za plyn, ktorý všetci nakupujú z rovnakého zdroja, zostáva len pomerne malý priestor na cenovú konkurenciu na úrovni maloobchodu alebo koncových užívateľov.
-
V celom regióne je pokročilejšia konkurencia v priemyselných sektoroch trhu než medzi domácnosťami – rovnako ako v iných regiónoch. Vo väčšine z týchto šiestich štátov sú ceny pre domácnosti stále regulované, pretože sa vlády snažia chrániť občanov pred zvyšovaním sadzieb. Väčšiu slobodu ponechávajú vlády skôr veľkým priemyselným odberateľom, ktorí si môžu vybrať vlastných dodávateľov a dohodnúť vlastné ceny.
-
V piatich zo šiestich analyzovaných krajín sú hybnými faktormi konkurenčných trhov pravidlá EÚ pre hospodársku súťaž, ochrana zákazníkov a ochrana životného prostredia. To môže byť jedným z dôvodov, prečo Rusko ako jediný nečlenský štát EÚ v hodnotenej skupine tak výrazne zaostáva v liberalizácii svojich trhov s energiou.
-
Neochota vlád vystaviť voličov vyšším, neregulovaným cenám zemného plynu a elektriny je významným faktorom v čase prosperity a ešte významnejším v ekonomicky zložitom období.
-
Na rozdiel od väčšiny západných krajín týchto šesť krajín strednej a východnej Európy nemá záujmové skupiny na ochranu záujmov spotrebiteľov. To oslabuje vplyv spotrebiteľov, takže je ťažšie brať do úvahy záujem zákazníka pri regulácii technických služieb a pri riadení energetických podnikov.
Napriek tomu, že sa podľa štúdie v regióne podarilo dosiahnuť určitý pokrok v liberalizácii štátom ovládaných technických služieb, stále pred sebou majú dlhú cestu. Vo všetkých šiestich krajinách už boli vykonané prvé formálne kroky smerom k liberalizácii. Patrí medzi ne umožnenie privatizácie výrobných prostriedkov, rozdelenie skôr monolitických firiem na samostatné subjekty zaoberajúce sa výrobou a prenosom či distribúciou, prijatie reformných zákonov umožňujúcich vstup nových hráčov na trh a vytvorenie regulačného aparátu pre zaistenie rovných podmienok pre konkurentov i zákazníkov.
Okrem toho všetky krajiny vykazujú vedomie o nástupe konkurencie a podnikli kroky k modernizácii zákazníckych funkcií. Tiež sú stále rozšírenejšie rôzne „zelené“ iniciatívy zamerané na úsporu energie a obmedzovanie vplyvu na životné prostredie.
Podporné citáty:
„Zmeny na trhu stavajú pred prevádzkovateľov technických služieb v strednej a východnej Európe rad výziev a nútia ich implementovať flexibilné riešenia pre rýchle plnenie budúcich obchodných požiadaviek vrátane zavádzania nových obchodných modelov a služieb,“ povedal Geoff Morton, riaditeľ divízie Utilities, Oracle Európa, Blízky východ a Afrika. „Potrebujú na to jednotnú platformu podnikových aplikácií pokrývajúcu celý podnik, aby dokázali riešiť rastúce trhové tlaky a využívať príležitosti, ktoré sa ponúkajú.“
„Doterajší pokrok energetických spoločností v tomto regióne je povzbudivý. Kombinácia tlaku predpisov EÚ, ekologických hľadísk a ekonomických imperatív dostáva tieto sektory do výbornej pozície, aby boli schopné dohnať v konkurencieschopnosti svoje západoeurópske protiklady,“ povedala Aviva Freudmann, riaditeľka výskumu EIU pre kontinentálnu Európu, Blízky východ a Afriku.
Podporné zdroje
