Vznik špeciálnych počítačov pre nevidiacich má podobnú tradíciu, ako vznik bežných počítačov. Môžeme ho datovať do osemdesiatych rokov 20 storočia. Od vzniku braillového písma, ktoré objavil francúz Louis Braille, uplynuli takmer dve storočia, no nový posun priniesli až počítačové technológie.
V tomto prehľade si načrtneme najpoužívanejšie modely medzi nevidiacimi, pozrieme sa na ich funkčnosť a spôsob práce s nimi. Mnohým sa modely budú zdať archaické a dnes už tisíc krát prekonané, ale je to časť histórie a tak sa na tento fakt treba aj pozerať.
Eureka A4
Už v osemdesiatych rokoch sa objavil v bývalom Československu prvý hovoriaci počítač. Išlo o výrobok Čecha žijúceho v Austrálii Milana Hudečka. Ten pre potreby nevidiacich vyvinul počítač, ktorý mal názov Eureka A4.
Išlo vtedy o nevídanú vec. Jednoduchý osem bitový počítač so špeciálnou braillovskou klávesnicou a ôsmymi funkčnými klávesmi, plus kurzorovými klávesmi a port na pripojenie tlačiarne a slúchadiel, rozprával po česky, dokázal jednoduché operácie: čítanie a písanie textu, v rozšírených funkciách mal hudobný editor, kalkulačku, teplomer, voltmeter, programovací jazyk Basic, či hodiny a kalendár.
Veľmi rozšírené boli však hry programované v Basicu, ktoré nevidiaci radi hrali. Samozrejme sa tak dal príjemne skrátiť čas, ale na tú dobu sme sa nevymykali štandardom. Aj dnes sa ľudia, najčastejšie mladšie ročníky hrávajú na PC viac, než by na ňom pracovali.
Netrvalo dlho a mnoho nevidiacich i tu na Slovensku tento prístroj za prispenia sociálneho úradu vlastnilo. Jeho schopnosti neboli veľké, ale na integrované štúdium to celkom stačilo. Jednou z množstva nevýhod oproti dnešným technológiám bola malá pamäť. Z diskety sa dal načítať súbor len o veľkosti štyridsať štyri KB. Ďalším problémom bolo kódovanie. Keďže v počiatku deväťdesiatych rokov počítačový svet ovládal systém MS dos, i tu to nebolo inak. Eureka A4 pracovala s dosovskými príkazmi v kódovaní Kamenických, čo sa neskôr ukázalo ako nevýhoda pri konverzii súborov do kódovania v systéme Windows.
Tento počítač dnes už nemá veľkú budúcnosť, hoci je ešte nevidiacimi používaný. No s príchodom klasických počítačov sa používanie tohto prístroja znížilo najmä kvôli technickým problémom, nedostatkom náhradných súčiastok, ale hlavným dôvodom bolo zastavenie výroby. V takom prípade zanikal servis, ničili sa najmä batérie a klávesnice, ktoré dnes už nie je možné nahradiť novými.
Technológia bola na tú dobu tak špecifická, že len málo servisných pracovísk dokázalo vymeniť komponenty a zohnať potrebné náhradné diely.
Viac informácií si môžete pozrieť v angličtine na tomto odkaze:
http://www.sensorytools.com/eureka.htm
Aria
Mladšia sestrička Eureky, ako sa s obľubou hovorievalo, keď sa tento prístroj objavil na trhu. O ňom sa zmienime len stručne, pretože sa od Eureky A4 veľmi neodlišoval. Snáď bola trošku dokonalejšia, ale z hľadiska výslovnosti i vzhľadu sa nič nezmenilo.
Novinkou bolo len ukladanie dát na pamäťové karty, ktoré mali veľkosť niekoľko MB. Na tú dobu to bol ozaj hit. Pretože pamäťové karty boli bezpečnejšie než diskety, nakoľko sa na nich dáta rýchlejšie poškodili.
Braille'n'speak
Americká firma Blazie v polovici deväťdesiatych rokov priniesla na slovenský trh počítač, ktorý sa opäť na niekoľko rokov stal pomocníkom pri štúdiu i bežnom živote zrakovo postihnutých. Išlo o pomerne malý prístroj veľkosti zošita menšieho formátu s braillovým výstupom na písanie.
"Braille'n'speak je prenosný elektronický zápisník s hlasovým výstupom a braillovskou klávesnicou vhodný výhradne pre použitie zrakovo postihnutým. Okrem možnosti písania poznámok, tento prístroj obsahuje i kalendár, diár, či hodiny. Je vhodný na dlhodobejšiu prácu, jeho batéria pri plnom výkone nepretržitej práce vydrží viac než desať hodín" (Referenčná príručka k Braille'n'speaku).
Tak ako i Eureka i tento počítač pracoval pod dosovskými príkazmi, ale pod kódovaním Latin2. V istom zmysle dokázal komunikovať s klasickým PC cez program Hyperterminal, kde sa dali prenášať súbory z jedného počítača do druhého. Tento počítač mal už väčšiu pamäť, zmestilo sa do neho od 640 KB, do 2 MB. Odlišnosti nastali pri novšej verzii prístroja. Na trhu sa objavilo viac modelov líšiacimi sa len vývojovým číslom a niekoľkými novinkami. No spoločným znakom všetkých bol prepínajúci sa režim medzi angličtinou a slovenčinou. Stačilo z diskety spustiť program, ktorý počítač nastavil do angličtiny, alebo opačne do slovenčiny.
Nevidiaci ho využívali najmä na písanie poznámok, čítanie textov, občas i na jednoduché hry. Samozrejme, tieto typy počítačov podporovali len txt formát, takže o nejakom formátovaní textu sa nedalo hovoriť. No pri správnom kódovaní sa mohli títo používatelia dostať k tým správnym informáciám.
Výrobca týchto prístrojov bola americká firma Blazie engineering, no ich webovská stránka v čase písania tohoto článku nefungovala.
Type'n'speak
Pracuje na rovnakej báze ako Braille'n'speak, len namiesto braillovskej klávesnice používa klasickú klávesnicu počítača zabudovanú priamo do prístroja. No z hľadiska funkčnosti sa v ňom nič nezmenilo.
Braille lite
Najnovšia generácia tohto typu počítačov bola rozšírená o braillovský výstup. Prístroj má vzhľad ako Braille'n'speak, no navyše má dvadsať znakový braillský riadok, na ktorom sa hovorený text zobrazuje. Ponúka tiež funkciu, ktorá umožňuje hlas úplne vypnúť a pracovať iba na tzv. braillovskom riadku, čo je výhodné najmä pri korektúrach textu.
Tieto modely sú si navzájom dosť podobné ako typom klávesnice, tak i svojím hlasom aj funkciami.
Gin
Jeden z posledných špeciálnych elektronických zápisníkov od českej firmy Galop má najmä na českom trhu taktiež svoj podiel. Na internetovej stránke tejto firmy si môžeme prečítať:
"V zápisníku jménem GIN ("služebník") dostává nevidomý uživatel pomůcku zásadního významu, kterou může mít - díky kapesním rozměrům a vestavěnym akumulátorům - neustále při sobě k okamžitému použití. GIN je určen pro širší okruh uživatelů, tedy i těch, co nevlastní nebo neovládají klasický počítač typu PC. Zápisník GIN je vybaven syntetickým hlasem a může sloužit k různým účelům. Může být používán jako zápisník. Uživatel může vytvořit text, vyhledávat v něm, přidávat, přesouvat nebo vymazávat jeho části. Hotový text lze vytisknout na běžné či braillovské tiskárně. Uživatel se může dotázat na čas nebo datum. Kromě času je k dispozici funkce budíku, stopek a minutníku. Do telefonního seznamu lze zapisovat jména, čísla a adresy. V diáři lze nastavit čas, ve který se GIN sám zapne a oznámí, co bylo k tomuto času předepsáno. GIN může rovněž sloužit jako kalkulátor. Uživatel má možnost spojit GIN s PC a přenášet data oběma směry. To znamená, že může s GINem samostatně pracovat a po čase přenést data do PC. A naopak může přenést mnoho textových stránek z PC do GINu (např. i kratší knihu) a nechat si ji syntetickým hlasem předčítat kdykoli a kdekoli chce. Na jedno nabití GIN vydrží minimálně 10 hodin provozu, při používání sluchátek déle. K dalšímu prodloužení doby provozu dochází díky tomu, že se GIN sám vypne, pokud po jistou (nastavitelnou) dobu nedojde ke stisknutí žádné klávesy. Po opětovném zapnutí GIN pokračuje přesně tam, kde přestal" (podľa www.galop.cz).
Tento zápisník som mala rovnako možnosť si pozrieť, no je to naozaj len prístroj na písanie textu a jeho čítanie. Osobne mi nevyhovoval typ zabudovaného hlasu, ktorý bol na počúvanie veľmi rušivý. Pri vnímaní predčítavaného textu musí mať aj používateľ určitý komfort, aby sa na hovorený text mohol sústrediť a ak nie je v prístroji vhodná syntéza, môže to mať rušivý vplyv.
V tomto stručnom prehľade sme nastolili niekoľko zaujímavých pohľadov na prístroje, ktoré nevidiaci v minulosti používali a podaktorí ešte používajú. V nasledujúcej časti uvedieme modely hlasov ozvučujúcich počítače, ktoré budú mapovať prítomnosť. Zoznámime sa tak s nejedným špecializovaným hlasovým softvérom, bez ktorého by počítač nemohol slúžiť nevidiacim.
Mgr. Božena Gogoľáková
