Na prenos signálov na väčšie vzdialenosti sa v prvopočiatkoch používali fakle, znamenia ohňom alebo dymom, ďalej hlásnice, trúby, píšťaly a iné. Vývoj sa nezastavil, postupne vznikali dokonalejšie systémy pre prenos správ.
Ľudia pomocou telegrafu oznamovali rôzne významné udalosti svetových dejín, napr. dymové telegrafy ohlásili do Argosu pád Tróje. V stredoveku sa stretávame už s dokonalejším systémom prenosu správ. Vynájdením ďalekohľadu v 17. storočí sa tento spôsob optickej telagrafie podstatne zdokonalil a použil sa ako základ pri zostrojení veľmi rozšíreného optického ramenového telegrafu bratov Chappeovcov z Francúzska. Bol to prvý platný telekomunikačný systém uvedený do praxe.
Už prvé významnejšie objavy v elektrotechnike začiatkom 19. storočia viedli vynálezcov k tomu, aby sa pokúsili využiť elektrický prúd na prenos správ. Významnejší bol objav ručičkového (ihlového) telegrafu. Ručičkový telegraf škótskeho matematika Alexandra Baina bol inštalovaný v Bratislave roku 1847, ako prvý telegraf na Slovensku a všeobecne aj v Uhorsku. Princíp fungovania bol v kombinácii výchyliek ručičky.
Významný rodák
L. GÖOZOVÁ (1998) vo svojom článku ďalej uvádza „Medzi významných priekopníkov bezdrôtovej telegrafie patrí americký Slovák z Tajova Jozef Murgaš (1864 - 1929). Jeho výskumy pokročili natoľko, že mu v roku 1904 Federálny patentový úrad vo Washingtone udelil dva základné patenty na zariadenie bezdrôtovej telegrafie a na spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Jeho "ton system" sa stal prvým na svete, kde použil tónovú moduláciu (dva signály s rozličnou frekvenciou pre bodku a čiarku, ktoré trvali rovnaký čas, čím sa urýchlil prenos správ).“
Telegraf na Slovensku
J. Mikulík a.i. (2006, s. 7) vo svojom článku uvádzajú „V Rakúsko-Uhorsku sa začal telegraf zavádzať v roku 1846. V roku 1847 sa predĺžila linka Viedeň – Brno až do Prahy. Pri obci Gänserndorf sa natiahla odbočka smerom na Marcheg a Bratislavu a prvá telegrafná linka spájajúca Viedeň s Bratislavou začala svoju prevádzku 26. decembra 1847. Linka vychádzala vo Viedni zo železničnej stanice a na rovnakom mieste sa končila aj v Bratislave. Spočiatku bratislavskú telegrafnú stanicu obsluhovali traja odborníci z Viedne na čele s hlavným telegrafistom Jánom Pawlowským. O tri roky neskôr dochádza k otvoreniu ďalšej telegrafnej linky na Slovensku, a to na úseku Bratislava – Nové Zámky – Szob – Pešť (Nové Zámky sa stali po Bratislave sídlom druhej telegrafnej stanice na Slovensku). Bratislavská telegrafná stanica čoskoro nadobudla dôležitý význam, napríklad roku v 1848 počas zasadnutia Uhorského snemu umožnila rýchlu výmenu telegramov s viedenským dvorom. Keďže zriaďovanie telegrafných liniek bolo veľmi nákladné, telegraf sa rozširoval len veľmi pomaly. V rokoch 1846 – 1865 vzniklo v Uhorsku 50 poštových telegrafných a 39 železničných telegrafných staníc. Rýchlejšiemu rozširovaniu pomohlo povolenie štátu, že telegraf sa môže využívať aj na súkromné účely. V roku 1870 bolo k dispozícii na Slovensku už 64 poštových a 24 železničných telegrafných staníc. O 16 rokov neskôr sa ich počet zvýšil na 124, respektíve 150.“
Telegraf bol budovaný ako samostatná sieť v rámci Jednotnej telekomunikačnej siete na území Československa a neskôr samostatného Slovenska. Prepojovacia časť siete bola tvorená manuálnymi prepojovačmi. Neskôr boli do prevádzky zavedené automatické ústredne.
Ukončenie poskytovania telegrafnej služby na Slovensku
Poskytovanie telegrafnej služby pôvodne predpokladalo niekoľko zákonov. Rozvoj a rozšírenie nových technológií spôsobili, že verejnosť využívala verejnú telegrafnú službu stále menej a menej. Podľa právoplatného rozhodnutia príslušného správneho orgánu bola spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ST) povinná poskytovať verejnú telegrafnú službu do 31. decembra 2006. Napokon v januári 2007 ST, po ukončení poskytovania verejnej telegrafnej služby na Slovensku, odpojila poslednú telegrafnú ústredňu typu AXB 20. Automatická digitálna ústredňa AXB 20 predstavovala štvrtú a u nás poslednú generáciu telegrafných ústrední.
Roman Vavro
Autor je tlačový hovorca Telekomunikačného úradu SR
Použitá literatúra
GÖOZOVÁ, Libuša. Z histórie telegrafu a telefónu. In Pamiatky a múzeá, revue pre kultúrne dedičstvo [online]. 4/1998 [cit. 2007-10-15].
MIKULÍK, J. a i.: Od telegrafu k IP televízii. Za všetkým hľadaj človeka. In Sme Tu, 2006, roč. 4 (14), č. 3, s. 6 – 10.
