Ako je skoro každému používateľovi operačného systému Windows známe, tento systém používa taký systém práce so súbormi, kde využíva rôzne voľné miesta na disku, t. j. súbor nemusí byť uložený kontinuálne za sebou v jednej oblasti. Pri pravidelnej práci skôr či neskôr nastane situácia, keď je síce na disku pomerne veľa voľného miesta, ale fyzicky sú súbory „rozhádzané“ kde kade, takže práca s nimi sa stáva pomalšia iba z toho dôvodu, že hlavičky diskov musia „lietať“ po celom disku, aby načítali jeden súbor.
Tento stav rieši tzv. defragmentácia, ktorá spája súbory do jedného celku. Túto službu nám síce ponúka aj štandardný defragmentačný nástroj operačného systému Windows, ktorý však nemá až také bohaté možnosti, aké od neho niekedy požadujeme. Napríklad nie je veľmi ochotný defragmentovať súbory, pokiaľ nemá cca 15% voľného miesta na disku a navyše nie sú b ňom možnosti automatickej defragmentácie napr. počas nečinnosti počítača či defragmentácie disku ako takého, ktorú potrebujeme urobiť napr. pri inštalovaní druhého operačného systému na disk.
Našťastie existujú alternatívne nástroje, ktoré spomínané problémy dokážu vyriešiť. Jedným z nich je aj program IObit SmartDefrag, ktorý ponúka tri základné režimy defragmentácie – manuálnu, automatickú a plánovanú. V rámci každého režimu následne nájdeme rôzne možnosti nastavenia, ktoré si teraz v stručnosti predstavíme.
Manuálna defragmentácia sa najviac blíži defragmentácii, ako ju poznáme zo štandardného nástroja operačného systému Windows a je veľmi jednoduchá – označíme disky, ktoré chceme defragmentovať, vyberieme si spôsob defragmentácie a následne defragmentáciu spustíme. V rámci možností sa musíme vlastne pristaviť iba pri jednom bode – spôsob defragmentácie, pretože ten je najdôležitejší.
Nájdeme tu dva základné režimy – tzv. expresnú defragmentáciu, ktorá predstavuje vlastne iba defragmentáciu súborov, alebo tzv. úplnú defragmentáciu („„Comprehensive“), pri ktorej najprv prebehne defragmentácia vlastných súborov a následne sa tieto (pokiaľ je to vôbec možné) presunú na začiatok diskového priestoru. Práve týmto spôsobom získame veľké súvislé miesto na disku, ktoré potrebujeme napr. pri inštalácii druhého operačného systému.
Veľmi zaujímavá je tzv. automatická defragmentácia, ktorá beží neustále aj počas našej bežnej práce na počítači. Z tohto dôvodu je zrejmé, že má svoje obmedzenia a preto je určená iba na defragmentáciu často používaných súborov, nedávno používaných súborov a defragmentáciu systémových adresárov. Pretože táto defragmentácia môže brzdiť ostatnú činnosť, môžeme si nastaviť, po koľkých minútach používania procesora sa má defragmentácia prerušiť.
Plánovaná defragmentácia je svojimi možnosťami (expresná alebo úplná) zhodná s manuálnou defragmentáciou, ale navyše si môžeme nastaviť kedy sa ma spustiť (napr. denne, týždenne, pri štarte operačného systému a pod.). Medzi možnosťami kedy sa má spustiť nájdeme aj veľmi užitočnú možnosť využitia času, keď na počítači nepracujeme, t. j. po koľkých minútach nečinnosti sa má spustiť (čím môžeme užitočne využiť čas počítača napr. počas obednej prestávky).
Z uvedených možností vidíme, že v programe musíme nájsť aj také možnosti, ako je nastavenie jeho spustenia spolu s operačným systémom, vypnutie počítača po ukončení defragmentácie, kontrolu nových verzií ale aj vysypanie koša a pod. A aby sme nerobili defragmentáciu zbytočne často, program kontroluje kedy sme ju vykonali naposledy a farebne nám oznamuje, či máme disk v „dobrom“ alebo „zlom“ stave.
Internet: www.iobit.com
