Násilie fyzické zahŕňa formy násilného zaobchádzania ako je sácanie, kopanie, fackanie, bitie, ťahanie za vlasy, popálenie, pichnutie ostrým predmetom, postrelenie až vražda. Pod psychickým a emocionálnym násilím rozumieme citové a slovné týranie, ničenie sebaúcty, narúšanie sebadôvery a psychického zdravia, vyvolávanie pocitov viny, neprestajnú kritika, zosmiešňovanie na verejnosti a v súkromí, ignorovanie, spochybňovanie, urážlivé poznámky o výzore alebo charaktere, osočovanie, nadávky, vyhrážanie sa ublížením žene alebo jej rodine a priateľom, výroky spochybňujúce psychické zdravie, svojprávnosť a podobne.
Ambulancie všeobecného lekárstva, lekárske služba prvej pomoci (LSPP) všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých - ambulantné a výjazdové evidovali v roku 2009 až 1692 žien s fyzickými indikátormi, oproti roku 2010, keď ich bolo 927. S príznakmi psychického týrania v roku 2009 evidovali 1563 žien, o rok neskôr 672. S indikátormi oboch foriem násilia evidovali v roku 2009 1172 žien, o rok neskôr 606 žien. Gynekologické ambulancie tiež zaznamenali pokles prípadov – zo 158 žien s fyzickými indikátormi násilia v roku 2009 ich bolo o rok neskôr 101, s psychickými indikátormi v rovnakom čase poklesol počet prípadov z 36 na 28 a s príznakmi oboch foriem násilia z 93 prípadov na 39. Psychiatrické ambulancie v roku 2009 hlásili 509 prípadov fyzického násilia, o rok neskôr 193. Pri príznakoch psychického násilia poklesol za rovnaké obdobie počet týraných žien z 1145 na 459 a pri príznakoch oboch foriem násilia zaznamenali psychiatrické ambulancie vzostup zo 466 prípadov v roku 2009 na 835 v roku 2010.
Informácie o ženách s podozrením na ohrozenie násilím sa zbierajú prostredníctvom výkazov, ktoré poskytujú ambulancie s odbornosťou všeobecné lekárstvo, LSPP všeobecná ambulantná starostlivosť pre dospelých- ambulantná a výjazdová aj gynekologické a psychiatrické ambulancie.
„Bol by to veľmi pozitívny trend, keby sa výskyt násilia páchaného na ženách tak rapídne – o tretinu až o polovicu – znížil, bol by to dokonca svetový unikát“ hovorí Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVR SR. „Mám však silné obavy, že v skutočnosti sa buď prípady menej dôsledne evidovali alebo sa v časoch krízy ženy nechcú priznať k domácemu násiliu, pretože sa boja v prípade stíhania partnera existenčných problémov pre seba a svoje deti. Dôvody môžu byť rôzne. Násilie páchané na ženách má totiž vysokú latenciu a z prieskumu vieme, že zhruba 150.000 žien zažíva ročne násilie od blízkej osoby. Identifikované prípady teda predstavujú skutočne iba povestnú „špičku ľadovca“.
