S projektom metropolitnej siete vo Zvolene sme sa oboznámili bližšie v rozhovore s primátorom mesta. Teraz Vám prinášame správu o situácii v Trnave.
Budovanie metropolitných sietí je jednou z najvyšších priorít rozvoja ekonomiky v EÚ. Vo väčšine krajín je vlastníkom sietí jedna spoločnosť a preto je otázka budovania nových stále aktuálnejšia. Únia sa snaží rozvíjať takéto aktivity aj prostredníctvom štrukturálnych fondov.
Cieľom týchto projektov je zabezpečiť v prvom rade infraštruktúru pre neziskové organizácie a iné inštitúcie pôsobiace v danom regióne, tiež verejné prístupové body na prístup k Internetu a nakoniec aj lacné telefónne a dátové služby pre občanov. Týmto sa vlastne s minimálnymi vlastnými nákladmi môže vybudovať verejná prístupová sieť.
Mestá a iné organizácie, ktoré by výstavbu realizovali však nebudú pôsobiť priamo ako poskytovatelia služieb, ale umožnia prenájom pre firmy, ktoré zabezpečia poslednú míľu.
Terajší stav
V Trnave je možnosť pripojiť sa na Internet hlavne cez prevádzkovateľov WiFi sietí, telekomunikačné vedenia ST (DSL) a káblovou televíziou (Chello).
Vzdušné pásmo je zarušené a preto ľudia pripojení prostredníctvom WiFi zažívajú často výpadky. Je to síce lacné, ale ak je zákazník ochotný priplatiť 200 korún za mesiac, môže mať omnoho kvalitnejšiu a spoľahlivejšiu službu Chello. S DSL je to stále problematické, lebo v porovnaní s Chello alebo WiFi je drahšia.
Približné porovnanie najnižších cien pripojenia:
Mesto Trnava
Na mestskom zastupiteľstve bolo dňa 28. júna 2005 prijaté uznesenie číslo 618, ktorým sa schvaľuje Realizačná štúdia trnavskej optickej metropolitnej siete TOMNET. Mestské zastupiteľstvo zároveň týmto uznesením uložilo mestskému úradu povinnosť realizovať priebežne úlohy súvisiace s časovým harmonogramom uvedeným v štúdii a do 31.12.2005 vypracovať projekt siete a predložiť ho na schválenie zastupiteľstvu.
Jedna vec je však záhadou. Prečo táto štúdia nie je nikde zverejnená? Aj keď nie je isté, či sieť skutočne bude, lebo si to vyžaduje ešte schválenie projektu mestským zastupiteľstvom, mesto by malo všetky svoje zámery zverejňovať, ak cíti zodpovednosť voči svojim občanom a nechce nič zatajovať.
Mne sa štúdiu podarilo získať až na základe žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Uvidíme, ako sa zachová samospráva v prípade projektu.
Budúcnosť je v optike
Aj prevádzkovatelia WiFi sietí si v Trnave uvedomujú, že nie je možné ponúkať služby v rovnakej kvalite, ako na začiatku. Tak sa niektorí rozhodli pre budovanie optických sietí. Označiť tieto siete metropolitnými by však bola urážka optických vlákien. Zakopávajú do zeme nejaké káblovody, no nie je ich veľa a tempo výstavby je pomalé.
Oni však vidia poslednú nádej vo vlastnej optickej infraštruktúre. Nie je to práve najšťastnejšie riešenie, investície do stavby sa budú musieť zohľadniť v cenách. Káble samotné nie sú až tak veľmi drahé, no zariadenia, ktoré na nich fungujú stoja veľmi veľa a záujem o ich sieť určite nebude veľký. Hlavne preto, že fungujúca firma si VLAN (aj keď drahšie) objedná radšej od „veľkej“ spoločnosti.
Okrem toho, optické siete už v Trnave sú. Má ich Slovak Telecom, UPC Trnavatel a určite ešte ďalšie silné subjekty. Týmto už sa nejaké peniaze z investícií vrátili a ich ceny budú teda nižšie, ako tých, ktorí sa ešte len chystajú investovať.
Nádej v optike nejaká predsa len je. Záleží však, kto ju postaví a za aké peniaze. Aby to malo nejaký zmysel, náklady budú musieť byť veľmi nízke. A najmä vďaka fondom EÚ sú práve mestá schopné postaviť siete lacnejšie a teda aj ceny budú môcť byť nižšie. Len aby sme sa nedočkali nejakého „výhodného“ predaja celej siete, keď už bude vybudovaná.
Pri vznikajúcej silnej konkurencii sa určite dočkáme ešte prekvapení. Najrýchlejšie je vždy možné vybudovať bezdrôtové siete, ale ani tie nie sú ničím výnimočným bez kvalitnej chrbticovej infraštruktúry.
Obyvateľovi Trnavy a vlastne aj ostatných obcí a miest zostáva už len čakať a zaujímať sa o svet okolo seba. Väčšina ľudí ani nevie, čo samospráva robí, nemajú žiadny záujem o ich konanie. A aj to je chyba. Ak si uvedomíme, že 70,3 % dane z príjmu fyzickým osôb ide priamo mestským a obecným samosprávam a 23,5 % vyšším územným celkom, určite nezostaneme ľahostajní. Tí istí ľudia, ktorí sú schopní sa hádať v obchode o každú korunu, ktorú im zle vydajú, ignorujú tých 19 %, čo im každý mesiac stŕhajú v práci z platu. A namiesto toho, aby sa zaujímali, či sú tie peniaze správne využité, nadávajú na všetko, všade a vždy.
Filip Valašek
filip [zavinac] valasek [bodka] sk
