Rôzne štúdie dokázali, že mozog sa správa spôsobom podobným svalstvu - trénujte ho a zostane zdravý. Viacej rozumovej činnosti má za následok vytvorenie akejsi rezervy mozgu, ktorá je súčasťou centrálnej nervovej sústavy a tým zníži možnosti poranenia mozgu. Znamená to, že majú menšiu šancu, že ich postihne napríklad Alzheimerova choroba o asi 45%. A takisto zvyšuje šance na zachovanie správnej funkcionality mozgu i v značnej starobe.
Nová štúdia, na ktorej sa podielala vzorka z radu starších, teraz dokázala, že u pravidelných užívateľov internetu sa mozog zapája do činnosti viacej pri vyhľadávaní ako pri obyčajnom čítaní.
Ako aj iné štúdie, ktoré sú skúmané za pomoci veľmi drahého zariadenia MRI (Magnetic Resonance Imaging -Zobrazovanie magnetickou rezonanciou), tak i tento mal malú skúmanú vzorku. Presne to bolo 12 bežných užívateľov internetu, ktorí sú "online" každý deň a 12 nováčikov. Tí používajú internet raz za mesiac alebo vôbec. Priemerný vek oboch skupín bol niekde medzi 50-60 rokov. Keď sa pozorovaný dostal do zariadenia (podoba trubice), bola mu daná jedna z dvoch úloh; prečítať text formátovaný ako v knihe alebo vykonať jednoduché vyhľadávanie na internete.
Obe úlohy sa dali ovládať pomocou zjednodušenej sady klávesov, ktoré sa nachádzali v MRI, aby nespôsobovali pohyb hlavy. Každý test trval 4 minúty a téma pre čítanie aj hľadanie bola totožná, čo malo zabrániť vplyvu na rozumový proces.
Oblasti mozgu zapojené do činnosti sa pri vyhľadávaní nováčikmi nijak zvlášť nezmenili oproti tým, ktoré sú zapojené pri čítaní, používaní pamäte alebo predstavivosti. Avšak prejavili sa odlišnosti a to, že pri čítaní sa nováčikom zapojilo viacej oblastí ako tomu bolo pri vyhľadávaní.
To ale nie je prípad bežných používateľov, u ktorých vedci zistili, že pri vyhľadávaní sa aktivizuje viacero oblasti mozgu ako pri čítaní statického textu. Merania dokázali, že pri vyhľadávaní skúsenými používateľmi bol mozog až dvojnásobne aktívnejší oproti neskúseným. Do procesu boli zapojené dokonca aj časti, ktoré sú považované za vedúce pri rozhodovaní a komplexnom uvažovaní. Objavili sa domnienky, že ľudia používajúci internetové vyhľadávače sa naučili byť rozumovo aktívnejší v tomto procese, ktorý presahuje iba čítanie.
Faktory ovplyvňujúce samotný proces vyhľadávania môžu ovplyvniť aj nervovú aktivitu. Ale čo je dôležitejšie, častý prístup k informáciám na internete, môže vytvoriť lepšie prepojenie rozumu a textu. Výsledky štúdie taktiež dokázali potencionálne priaznivý účinok používania internetu na staršiu populáciu.
Zdroj: http://arstechnica.com
Martin Šajna aka artii | www.qwera.sk
