Vývoj a súčasný stav liberalizácie telekomunikačného trhu ...

(informačný podklad na Diskusný klub Slovenského ekonomického fóra Telekomunikačný trh na Slovensku – je tu priestor pre ďalších operátorov?)

Základným právnym predpisom, upravujúcim podnikanie v telekomunikáciách, je Zákon o telekomunikáciách (Z.č. 195/2000 Z.z. v znení Z. č. 308/2000 a 206/2002 Z.z.), ktorý je v platnosti od 1.júla 2000.

Štátnu reguláciu telekomunikačných činností vrátane regulácie vybraného okruhu cien a udeľovania licencií zabezpečuje Telekomunikačný úrad (TÚ), zriadený ako rozpočtová organizácia na základe toho istého zákona.

Podľa platného Zákona o telekomunikáciách sa monopol Slovenských Telekomunikácií ako prevádzkovateľa pevnej verejnej telekomunikačnej siete (VTS) v oblasti poskytovania verejnej telefónnej služby (resp. tzv. základnej hlasovej služby) mal formálne skončiť k 1.januáru 2003, čo bol aj záväzok SR v rámci rokovaní o vstupe do EÚ v kapitole Telekomunikácie a informačné technológie.

Vzhľadom na to, že platné znenie zákona neriešilo viaceré dôležité otázky liberalizácie, predovšetkým viaceré jej kľúčové podmienky, vrátane cenových, prijal parlament 20. júna 2002 novelu zákona, ktorá riešila predovšetkým otázky, týkajúce sa povinnosti prevádzkovateľa VTS uvoľniť pre tzv. oprávnených poskytovateľov (alternatívnych operátorov) telekomunikačných služieb prístup k tzv. koncovým vedeniam VTS za rovnakých podmienok, ako svojim organizačným zložkám. Koncové vedenie, označované tiež ako miestne vedenie, resp. „posledná míľa“, je tá časť pevnej telefónnej siete, ktorá spája užívateľa s hlavným rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením. Prístup k nemu je pritom fakticky kľúčovým predpokladom vytvorenia reálnej konkurencie pri poskytovaní verejnej telefónnej služby v rámci pevnej VTS.

Novela zákona prinášala najpodstatnejšie zmeny v novej úprave paragrafu 21 a vložením nového paragrafu 21a pod spoločným názvom "Uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu". Okrem samotnej povinnosti uvoľnenia novela tiež riešila podmienky prepojenia a predloženie tzv. referenčnej ponuky prevádzkovateľa pevnej VTS Telekomunikačnému úradu.

Paragraf 21a navrhovanej novely okrem iného určoval, že "Ceny za služby uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu a súvisiacim zariadeniam musia byť založené na ekonomicky oprávnených nákladoch, primeranom zisku a potrebnom rozsahu investícií". Ďalšou kľúčovou úpravou bolo stanovenie „povinnosti prevádzkovateľa telekomunikačných činností s významným podielom na relevantnom trhu zverejniť a pravidelne aktualizovať tzv. referenčnú ponuku na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu.“

Prezident SR Rudolf Schuster však novelu nepodpísal a vrátil ju na opätovné prerokovanie do parlamentu. Paradoxne, prezidentove námietky sa netýkali uvoľnenia koncových vedení, ale výšky pokuty, ktorú je možné udeliť dominantnému operátorovi, za nesplnenie povinnosti ohľadom uvoľnenie koncových vedení voči TÚ resp. oprávneným poskytovateľom. Keďže následne viacerí poslanci z rôznych politických strán zmenili oproti júnovej schôdzi svoj postoj k problematike, na opätovnom rokovaní 19.augusta parlament novelu neschválil.

Napriek neschváleniu novely zostal v platnosti pôvodný termín formálneho ukončenia monopolu ST. TÚ vydal vo vestníku Ministerstva dopravy 18.septembra výzvu na podávanie žiadostí o vydanie licencií na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej VTS.

Vzhľadom na to, že zachované pôvodné znenie Zákona o telekomunikáciách neobsahovalo bližšiu špecifikáciu povinnosti ST ohľadom predloženia tzv. referenčnej ponuky, nebolo prekvapením, že ST ju Telekomunikačnému úradu predložili až 2.januára 2003. Ponuka predstavuje návrh zmluvy o prepojení, ktorý bude predložený všetkým oprávneným žiadateľom po začatí rokovania o prepojení. Úrad v prílohe dostal návrh cien prepojovacích volaní, návrh Price Cap-u ako regulačného mechanizmu cien za služby prepojovacích volaní a návrh prvotných cien a popis výpočtu nákladov služieb prepojenia. Slovenské telekomunikácie označili referenčnú ponuku prepojenia v celom rozsahu za predmet obchodného tajomstva spoločnosti až do doby keď uzavrú zmluvu s iným operátorom.

K 4.februáru 2003 udelil telekomunikačný úrad 14 celoslovenských a 1 regionálnu licenciu na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete. Licencie sú udeľované na 20 rokov. Držitelia licencií (operátori) sú povinní začať poskytovať verejnú telefónnu službu prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete najneskôr do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti licencie, najskôr však 1.1.2003. Stanovená lehota pritom prebieha bez ohľadu na rokovania operátorov so Slovenskými telekomunikáciami o prepojení, takže existuje prinajmenšom teoretické riziko, že lehota uplynie pred uzavretím vzájomnej dohody, resp. sa dohodu podarí uzavrieť v tak krátkom čase pred uplynutím lehoty, ktorý neumožní operátorom sa na spustenie technicky dostatočne pripraviť.

Držitelia celoslovenských licencií sú zároveň povinní uhradiť jednorázovú čiastku vo výške 100 tis. Sk. za vydanie licencie a súčasne sú povinní uhrádzať ročnú úhradu v súvislosti so správou a kontrolou dodržiavania licencie vo výške 200 tis. Sk plus 0,08% z ročného obratu telekomunikačných činností uvedených v licencii.

Podľa dostupných informácií k 12.februáru 2003 Slovenské telekomunikácie rokovali o prepojení v súvislosti s poskytovaním verejnej telefónnej služby so 4 operátormi.

Držitelia licencie na poskytovanie verejnej telefónnej služby v rámci pevnej verejnej telekomunikačnej sieti:

Zdroj: Telekomunikačný úrad SR

S využitím informačných podkladov Telekomunikačného úradu SR (www.teleoff.gov.sk) a monitoringu médií pripravila M.E.S.A. 10 – Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy.

Redakcia Inet.sk ďakuje za schválenie uverejnenia tohto dokumentu na týchto stránkach.