Ak by architekti internetu predvídali, akými rôznymi spôsobmi sa bude táto celosvetová sieť využívať, nepochybne by od samého počiatku kládli oveľa väčší dôraz na bezpečnosť. Avšak oni nepredpokladali, že internet prestane byť doménou vedcov a akademikov a stane sa bežne používaným nástrojom nás všetkých. A nielen to. Kým rozvoj internetu definujú hlavne pojmy ako rýchlosť, mobilita a spoľahlivosť, obsah akoby zostával v pozadí. Za takýchto okolností nie je výnimkou, že sa na internetové stránky dostalo násilie, pornografia, nelegálny obchod či náboženský fanatizmus. Internet sa stal útočiskom nielen pre ľudí, ktorí chcú slobodne vyjadriť svoj názov, ale aj pre hackerov, podvodníkov a príslušníkov extrémistických hnutí.
Fenomén slobody
Obrovskou výhodou internetu je rôznorodosť názorov a myšlienok, ktoré na ňom nájdete. Zvlášť to platí za tých okolností, že v dnešnej dobe pravda a skutočnosť nie vždy musia byť nevyhnutne podložené argumentmi, ale najmä silou a veľkosťou mediálneho priestoru. Vplyv médií na politiku a rozhodovanie v spoločnosti naberá na sile a neraz môže byť prostriedkom ako sa dostať k moci. Taliansky premiér Silvio Berlusconi, slovenský minister hospodárstva Pavol Rusko či bývalý ruský mediálny magnát Boris Berezovskij sú toho príkladom.
Ak ste v minulosti chceli, aby informácie alebo osobný názor prekročili úzky okruh vašich známych, museli ste byť buď natoľko atraktívnymi, aby o vás hovorili v televízii či písali v novinách alebo mať dostatok peňazí na letáky, reklamnú kampaň, prípadne vlastný časopis. Dnes doba internetu rúca akékoľvek hranice a nič nebráni tomu, aby si váš názor prečítali v Sydney, Los Angeles alebo v Ankare. A to všetko za minimálne náklady, ba až zadarmo. Aj na internete síce obrovskú rolu zohráva reklama a marketing, ktoré majú výrazný vplyv na návštevnosť vašej internetovej stránky, ale to nič nemení na veci, že kto chce, sa k vašej informácii dostane. Ako poznamenal John Naughton v jeho "A Brief History of the Future" (Krátka história budúcnosti), v knihe o pôvode internetu, „kybernetický priestor je najúžasnejší otvorený a neregulovaný verejný priestor v ľudských dejinách“. Pôvodní architekti internetu vytvorili fenomén, ktorého samotná podstata je tvorená slobodou, bez obmedzení komunikácie.
Sloboda šírenia informácií, myšlienok a názorov je pre rozvoj demokratickej a občianskej spoločnosti kľúčová. Zároveň však naráža na závažné prekážky: Je možné šíriť akýkoľvek názor, je možné na internete zverejňovať čokoľvek? Kam až siaha ľudská sloboda? Existujú také názory, za ktoré možno človeka stíhať? Je možné slobodu prejavu obmedziť?
Extrémistické stránky na vzostupe
Internetový portál Ľudí proti rasizmu www.tolerancia.sk zverejnil informácie, na základe ktorých počas posledných niekoľko rokov bol zaznamenaný kontinuálny nárast web stránok propagujúcich rasizmus a xenofóbiu na internete. Jedným z výstupov štúdie realizovanej Centrom Simona Wiesenthala na začiatku roku 1999 bol záver, že bolo identifikovaných 1 426 web stránok propagujúcich nenávisť, v porovnaní s jednou webstránkou identifikovanou v roku 1995 a 600 identifikovaných ku koncu roku 1997. V čase od realizácie pôvodnej štúdie došlo k rozmachu takýchto stránok na internete. Ku koncu mesiaca júna 2002 odhadli predstavitelia Centra Simona Wisenthala počet existujúcich web stránok na internete zaraditeľných do tejto skupiny na 3 300. Spomínané skupiny sa neobmedzujú len na nábor nových členov, ale aktívne šíria svoju filozofiu aj prostredníctvom hudby a hier.
Nedávno som sa zúčastnil búrlivej diskusie na diskusnom fóre istej uzavretej počítačovej siete, ktorá prepukla po tom, ako som objavil voľne dostupné pesničky s rasistickými textami od zakázanej skupiny Biely odpor. Majiteľ počítača ich síce musel s okamžitou platnosťou odstrániť, niektoré názory diskutujúcich mladých ľudí ma však doslova šokovali: „Čo je na tom zlého? Naša sieť by mala umožniť zdieľať akékoľvek údaje a súbory."
Európska legislatíva je takmer bezmocná
Boj proti online rasizmu nie je jednoduchý. Platná legislatíva na území krajiny síce zakazuje propagáciu hnutí vyzývajúcich k potláčaniu ľudských práv a slobôd, akonáhle však umiestnite web stránku na zahraničný server (najlepšie americký), ste nedotknuteľný.
Napriek tomu, že počet internetových stránok šíriacich nenávisť a intoleranciu znepokojujúco vzrastá, boj proti nim napreduje len veľmi pomaly. Rada Európy nedávno definovala sériu legislatívnych krokov v boji proti online rasizmu. Ustanovenie, ktoré predstavuje doplnok k Európskej konvencii o kriminalite v kybernetickom priestore "European Convention on Cybercrime", kriminalizuje „skutky rasistickej alebo xenofóbnej podstaty vykonané prostredníctvom počítačových systémov, ako aj rasistické a xenofóbne vyhrážky a urážky vrátane popierania, hrubej minimalizácie, odsúhlasovania alebo ospravedlňovania genocídy alebo zločinov proti ľudskosti“. Hlavným úmyslom tohto vyhlásenia je harmonizovať legislatívne a trestnoprávne nástroje proti rasizmu a xenofóbii na internete ako aj zlepšenie medzinárodnej spolupráce.
Žiaľ, čo platí v Európe, neplatí napríklad na území USA. Už dnes je väčšina stránok šíriacich nenávisť umiestnených v USA jednoducho preto, že im ústava umožňuje operovať voľne bez vládnej intervencie. Sloboda prejavu tak bola povýšená nad boj proti nenávisti, urážaniu a ponižovaniu. Príklad za všetky hovorí o americkom sudcovi, ktorý rozhodol, že portál Yahoo nemusí blokovať prístup k dražbe nacistických spomienkových predmetov a to aj napriek tomu, že to predstavuje porušenie francúzskych anti-nacistických zákonov.
EÚ: Obmedzovanie slobody
Ak hovoríme o slobode prejavu a práve na vlastný názor, za určitých okolností je ich obmedzovanie v záujme zachovania demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Sloboda prejavu nemá miesto tam, kde prezentovanými názormi dochádza k porušovaniu práv iných. Štát by pritom nemal zasahovať až vtedy, keď dôjde k ublíženiu na zdraví, ale už vopred brániť, aby k nemu nedošlo. Európska únia už dnes nediskutuje o tom, či sa na extrémistické názory vzťahuje sloboda prejavu. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva už niekoľkokrát odmietol námietky ľudí, ktorí boli odsúdení za propagáciu nacizmu či šírenie tzv. osvienčimskej lži.
„Demokratické krajiny sa nestanú nacistickými za deň. Zlo postupuje prefíkane,“ vyhlásil bývalý francúzsky minister spravodlivosti Pierre-Henri Teitgen. „Verejná mienka, svedomie jednotlivcov a celé národné svedomie je pridusené. Treba zakročiť skôr, ako bude neskoro. Niekde musí existovať hlas, ktorý bude znieť v mysliach národov, aby ich varoval pred nebezpečenstvom.“ V dobe internetu bez hraníc to platí dvojnásobne.
Niet pochýb, že šírenie nenávisti dáva podnet k diskusii, či má internet naďalej zostať otvoreným a nekontrolovaným. Aj keď si osobne neviem (a ani nechcem) predstaviť administratívu, ktorá by dokázala ustrážiť obsah internetových stránok, je na nás všetkých, aby sme boli v boji proti online rasizmu aktívnymi. Ak sa stretnete so stránkou, ktorá má svojim obsahom ďaleko od tolerancie a rešpektu, neváhajte kontaktovať poskytovateľa webhostingu, občianske združenie Ľudia proti rasizmu (www.tolerancia.sk) či priamo políciu. Násilie a ohrozovanie bezpečnosti sa týka nás všetkých.
Netreba pritom zabudnúť na to, že kontrola obsahu internetu a jeho nezávislosť sú nesmierne citlivé záležitosti. Internet sa stáva čoraz silnejším médiom a je potrebné zodpovedať si na otázku, ako sa vyrovnáme s tým, že sa na ňom objavuje nelegálny obsah. Necháme to tak? Čo by ste povedali na to, keby vydavateľ niektorého zo slovenských denníkov umožnil v rámci slobody prejavu prezentovať nacionalistické alebo rasistické názory? Ako sa zachováte vtedy, keď na ulici zbadáte rasistický plagát? Necháte ho visieť? Neupozorníte na to? Dovolil by renomovaný internetový portál zverejniť článok, ktorý bude spochybňovať holocaust alebo velebiť Hiltera? Nie cenzúra, ale akýsi vnútorný kontrolný mechanizmus, ktorý každý slušný prevádzkovateľ web stránok má. Pocit, ktorý sa prebudí v každom demokraticky a tolerantne zmýšľajúcom človeku keď na niečo takého narazí.
Kľúčové slová: Nazi, Nacizmus, Národný socializmus, Neonacizmus, NSDAP, NSDAP/AO, NSDAP-AO, NSDAPAO, Adolf Hitler, Mein Kampf, Führer, white power, rasizmus, nacionalizmus, militarizmus, antisemitizmus, holocaust, konečné riešenie, Auschwitz, nenávisť, biela nadvláda, Heil Hitler, Sieg Heil, Árijec.
Ústava SR, čl. 26:
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
