Sedem hlavných hriechov
Pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo, lenivosť.
A čo z toho?
Predstavte si, že vám v mysli skrsne nápad, myšlienka, idea, zázrak, nebodaj nejaká lapajina. Myšlienka to naskutku výnimočná, vo svete ešte nevídaná. Je možné, že sa vďaka nej stanete úspešným človekom. Či finančne, duchovne alebo nejako inak, to je na každom individuálne. To je jedno. Proste geniálny nápad.
Hneď si predstavíte seba v koženom kresle (môže to byť aj na holej lúke) s holými babami okolo, čo ste zarobili toľko peňazí. Proste paráda, nie? Potom príde prebudenie a začnete premýšľať, ako sa skrze nápad dostať k tomu cieľu. „Musím na tom začať pracovať,“ zvyčajne počuť z úst vašeho vnútorného hlasu. Urobím toto, potom hento, ej, bude to skvelá cesta k úspechu.
... prvé problémy
„Veď na to vôbec nemám čas,“
vyhovára sa vnútroný hlas.
Otázka teda znie, že prečo nemá človek na začatie riešenia problému čas? Rád robí NIČ, alebo len tak sedí na zadku a vychutnáva si „slobodu“? Jedno, či druhé, obidva zaberajú čas. Čas, ktorý sa dá využiť aj inak, plnohodnotnejšie. Povedzme aj na začatie prác na geniálnom nápade, ktorý nám skrsol v mysli začiatkom tohto článku.
Či chceme, či nie, je v tom skrytá lenivosť. Preto si veci treba plánovať. Nie všetky, veď to by bolo už trochu priblblé, ale aspoň tie podstatné. Ja mám zásadu, ak na niečom pracujem, tak na jeden deň si dať maximálne dva-tri hlavné ciele. Z viacerých by som sa asi pos ... poskladal.
... druhé problémy
„A bude to mať vôbec úspech?“
Vnútorný hlas ticho šušle.
Samozrejme, že nebude, keď sa do toho človek nepustí. Ono všetko úspech môže, ale aj nemusí mať. Dôvodov je viac, ale ten hlavný pre nematie úspechu je nezačatie robenia na tom. Takže, poďho do naplánovanej roboty.
Ja osobne sa tento hlas snažím nechávať visieť von oknom, nech si schladí hlavu. Netreba ho počúvať, iba čo človeka zbytočne znechutí. Neúspech človeka ale nemôže odradiť.
... tretie a posledné problémy
„Ono to bude náročné, ale sakra náročné,“
má hlas nápady mátožné.
A? To predsa nie je dôvod na rezignáciu. Toto by mala byť najväčšia výzva. Človek sa veľa pri tom naučí a zručností získa.
Ak je ale niečo skutočne náročné, čo nové aj býva, treba si problém rozdeliť na problémy čiastkové, ktoré sa javia už ako jednoduchšie. Keď sa urobí takýchto jednoduchých vecí desať, spoja sa dohromady. Potom vznikne vec, ktorá je (môže byť) navonok veľmi náročná na realizáciu, ale samotný proces realizácie je skutočne triviálny.
Napríklad skúšky na vysokej škole. Mal som dva týždne po sebe každý deň jednu skúšku. Katastrofálna situácia, keď sa na to pozrieme ako na celok. Desať skúšok, však to sa za víkend nestíham naučiť. Brzdi, brzdi! Za aký čas že sa dokážem naučiť na nejakú skúšku? Deň, dva, tri?
Povedzme, že tri dni (počítame s tými ľahšími skúškami) sú akurát na jednu skúšku. Keď sa pred každou najbližšou skúškou začnem učiť tri dni dopredu, tak mi na deň ostane učiť sa na tri skúšky a nie na desať. To je už lepšie. Taktiež využitie času je dôležité. Netreba sa učiť dlho bez prestávky, to nemá význam. Stačí tak dvadsať, tridsať minúť a potom krátka pauza. A zase, a zase, a zase, večera, a zase.
Tak isto je to s riešením akéhokoľvek problému.
Stačí len prekonať počiatočnú lenivosť.
