Hnal ich vidlami
Zamestnanci TÚ SR majú mnoho zaujímavých a veselých zážitkov. Príbehy, ktoré si na rôznych neformálnych akciách rozprávajú sú pre poslucháčov atraktívne, znejú ako neuveriteľne veselé príhody. Pri tom, ako niektoré z nich zažívali, im nebolo všetko jedno a niekedy mali pocit, že im ide o život.
Ako som už písal v predchádzajúcom príbehu starší občania, ktorí si dobre pamätajú obdobie príslušníkov štátnej tajnej bezpečnosti, pri prvom stretnutí so zamestnancami TÚ SR reagujú rôzne. Od úvodného prekvapenia, cez pokoj, strach až po zlosť. Vyžaduje si to dávku empatie. Pokiaľ je to možné, tak je ich potrebné na úvod upokojiť a vyviesť ich z prípadných omylov. To, že sa nevypláca situáciu podceniť, sa zamestnanci TÚ SR v tomto príbehu presvedčili takmer na vlastnej koži.
Príbeh sa odohral v Žilinskom kraji pri vyhľadávaní zdroja rušenia televízneho príjmu. Bol to pracovný deň, ako každý iný a nič nenasvedčovalo tomu, že sa zamestnancom TÚ SR nadlho zapíše do pamäte. Hlavnú úlohu v tomto príbehu zohral rozhnevaný starší pán.
Hľadanie zdroja rušenia televízneho príjmu prebiehalo bez väčších problémov. Aj v tomto prípade sa meracie vozidlo „tešilo“ pozornosti občanov. Keď už zamestnanci TÚ SR zastavili pred rodinným domom, odkiaľ identifikovali rušiaci signál, a vystúpil z auta, znenazdajky k nim pristúpil starší pán. „Meriate televíziu?“ spýtal sa so záujmom. Pritakali mu. „To je Vaša anténa? Budete ju musieť vypnúť“, povedal bez rozmýšľania jeden zo zamestnancov TÚ SR. Reakcia nenechala na seba dlho čakať. Starší pán s mladíckou ľahkosťou schmatol do rúk neďaleko opreté vidly a rozbehol sa s krikom na zamestnancov TÚ SR. Tí nelenili, vzali nohy na plecia, rýchlo naskočili do neďaleko odstaveného meracieho vozidla a odišli. Ďalšia komunikácia s majiteľom antény prebiehala písomne.
Sekera ako „presvedčovacia pomôcka“
Občas sa občania snažia v afekte „presvedčiť“ zamestnancov TÚ SR o svojej pravde nielen verbálne, ale siahajú aj po rôznych presvedčovacích pomôckach. Inak tomu nebolo ani v prípade, keď sa jeden občan snažil váhu svojich slov umocniť sekerou. Sekerou v ruke „presviedčal“ zamestnancov TÚ SR, aby neodišli skôr, ako nevyriešia situáciu podľa jeho predstáv. Aj v tomto prípade išlo o rušenie televízneho príjmu. Nekvalitný príjem televízie spôsobený rušením v kombinácii s osobnostnými predpokladmi spomenutého televízneho diváka vytvorili nebezpečne výbušnú zmes. Keď sa mu podarilo vypátrať, kto mu pomôže a pomoc prišla, tak očakával, že jeho problémy s rušením zmiznú ako šibnutím čarovného prútika. Po kontrole prípojky a prvých meraniach u neho v byte, bolo potrebné, aby zamestnanci TÚ SR opustili byt a začali merať v teréne. Predstava, že má čakať a ďalej trpieť nekvalitný signál sa tomuto divákovi nepozdávala, preto zobral sekeru, zamkol dvere, postavil sa pred ne a dožadoval sa okamžitého riešenia situácie. Zamestnanci TÚ SR si aj v tejto situácii zachovali chladnú hlavu a napokon aj vďaka tomu zdravý rozum napokon zvíťazil.
Podobných prípadov sa udialo viacej, niektoré z nich opíšem v ďalšom pokračovaní.
Spoločným menovateľom týchto príbehov bolo nepochopenie, afekt a našťastie aj dobrý koniec. Zamestnanci TÚ SR v žiadnom z týchto príbehov neutrpeli zranenie a nemuseli ani požiadať políciu o súčinnosť. Vzniknuté situácie zamestnancom TÚ SR zvýšili hladinu adrenalínu, dokonale preverili ich schopnosti a s odstupom času ich prezentujú ako zaujímavé príbehy.
Roman Vavro
Autor je tlačový hovorca Telekomunikačného úradu SR
